Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 38/2026 Z.z. o protipožiarnej bezpečnosti pri používaní horľavých kvapalín

Táto vyhláška upravuje požiadavky na zaistenie protipožiarnej bezpečnosti pri výstavbe a používaní:

Táto vyhláška sa nevzťahuje na 

K § 1

Vyhláška ustanovuje pozitívne a negatívne vymedzenie predmetu úpravy vyhlášky. Oproti zneniu starej vyhlášky sa do vyhlášky zaradili ustanovenia týkajúce sa priestorov na výrobu alebo skladovanie liehu s výnimkou vína a piva, priestoru so zdrojom elektrickej energie vyrábanej prostredníctvom spaľovacieho motora na kvapalné palivá a ustanovenia týkajúce sa čerpacej stanice na kvapalné palivá klasifikované ako horľavé kvapaliny z dôvodu absentovania požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti na čerpacie stanice v starej  vyhláške. Z negatívneho vymedzenia vyhlášky bolo vypustené skladovanie a ukladanie liekov a ukladanie a označovanie rastlinných a živočíšnych tukov a olejov v prepravnom obale do 15 l. Vyhláška sa tiež nevzťahuje na prevádzkareň a sklad s horľavými kvapalinami, ktoré sú výbušninami, technologické zariadenia a stavby na ústí geologického diela alebo banského diela, na výstavbu a používanie skladu horľavých kvapalín v banskom diele pod zemou, na prepravu horľavých kvapalín v cestnej doprave a v železničnej doprave; prevádzka týchto objektov a zariadení je upravená v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch.

Na účely tejto vyhlášky sa rozumie

K § 2

Vymedzujú sa niektoré pojmy najmä pre ich jednotnosť a zrozumiteľnosť. Vo vyhláške sa upravujú aj niektoré pojmy používané v starej vyhláške; napr. o horľavých kvapalinách sa za prepravný obal považuje obal s vnútorným objemom najviac 1 m³, ktorý tvorí samostatnú jednotku na ukladanie alebo na skladovanie horľavých kvapalín. Za prepravný obal sa považuje aj cisterna (nie cisternové vozidlo) podľa ustanovení Prílohy A k Dohode o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR) alebo nádržkový kontajner (nie cisternový vozeň) podľa ustanovení Dodatku C – Poriadku pre medzinárodnú železničnú prepravu nebezpečného tovaru (RID) k Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF), s vnútorným objemom viac ako 1 m³. Vyhláška na základe aplikačnej praxe nevyžaduje rozdelenie kontajnerov na aktívny kontajner a pasívny kontajner. Pre potreby vyhlášky sa zavádzajú nové pojmy ako „manipulačná plocha čerpacej stanice“, „miesto na plnenie“ a „miesto na stáčanie“ z dôvodu rozdielnosti požiadaviek na uvedené priestory oproti priestorom na stáčanie alebo priestorom na plnenie horľavých kvapalín. Zavádza sa tiež nový pojem „čerpacia stanica“, ktorý v starej vyhláške nebol definovaný. Bol zavedený aj nový pojem „bezpečnostná vzdialenosť“, ktorý bolo potrebné definovať ako možnú vzdialenosť od daného objektu k iným objektom potrebnú na zabránenie prenesenia požiaru horiacimi časťami, a tým bol daný rozdiel od pojmu „odstupová vzdialenosť“ používaného na vymedzenie požiarne nebezpečného priestoru.

K § 3

Podľa vyhlášky sa za horľavú kvapalinu považuje kvapalina, ktorá nemá bod vzplanutia vyšší ako 60 °C. Horľavé kvapaliny sa klasifikujú do troch kategórií – kategória 1, kategória 2 a kategória 3 a  oproti súčasnej klasifikácii do tried nebezpečnosti – I. II. III. a IV. trieda nebezpečnosti. V starej vyhláške bol bod vzplanutia najviac 250 °C. Z klasifikácie horľavých kvapalín teda vyplýva, že všetky kvapaliny s bodom vzplanutia vyšším ako 60 °C (napr. oleje) doposiaľ považované za horľavé kvapaliny nie sú považované za horľavé kvapaliny a  vyhláška sa na ne nevzťahuje. Výnimkou sú plynové oleje, motorová nafta a ľahké vykurovacie oleje s bodom vzplanutia medzi ≥ 55 °C a ≤ 75 °C, ktoré podľa vyhlášky považujeme za kategóriu 3.

K § 4

Označovanie nádrží a obalov upravuje Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006. (Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1 – 1355), kde sa používajú piktogramy, výstražné slová, výstražné upozornenia a bezpečnostné upozornenia.

Ustanovenie v § 4 ods. 2 nadobúda účinnosť 1. júla 2026 z dôvodu poskytnutia dostatočného času pre označenie nádrží podľa tejto vyhlášky.

K § 5

Ustanovenia upravujú rozdelenie nádrží podľa umiestnenia, účelu použitia a možnosti mobility. Podľa použitia sa nádrže delia na prevádzkovú nádrž a skladovaciu nádrž, podľa umiestnenia na podzemnú nádrž a nadzemnú nádrž a podľa možnosti mobility na stabilnú nádrž a premiestniteľnú nádrž. Dôležitá zmena oproti starej vyhláške nastala pri dvojplášťovej nádrži. Za dvojplášťovú nádrž sa považuje nádrž, ktorá má dva samostatné plášte s voľným priestorom medzi nimi. Podľa starej vyhlášky musel byť vonkajší plášť vyhotovený z nehorľavého materiálu, čo nemá oporu v žiadnej harmonizovanej technickej norme. Vonkajší plášť do 100 m³ objemu nádrže tvorí havarijnú nádrž dvojplášťovej nádrže bez rozdielu použitého materiálu na vonkajší plášť.

Znením je ustanovený spôsob vyhotovenia a vybavenia premiestniteľných nádrží zariadeniami, ktoré signalizujú nebezpečenstvo preplnenia a odstraňujú kal a vodu. Požaduje sa opatriť potrubie na odvetrávanie nádrže protiplameňovým uzáverom a taktiež každú vetvu potrubia pripojenú na spoločné potrubie, ktorým sa odvádzajú pary horľavých kvapalín z viacerých nádrží alebo technologických zariadení pri koncentráciách vyšších ako 50 % dolnej medze výbušnosti a taktiež zariadením na likvidáciu pár horľavých kvapalín (s výnimkou stabilnej skladovacej nádrže, ktorá je trvale naplnená inertným plynom alebo je vybavená plávajúcou strechou).

Pre zvýšenie bezpečnosti proti prehriatiu nádrží s horľavými kvapalinami je potrebné vybaviť premiestniteľnú nádrž, ktorá je ohrievaná alebo chladená zariadením na priebežné meranie teploty, signalizáciou najvyššej dovolenej teploty. Vybavenie premiestniteľnej nádrže sa dopĺňa o zariadenie zabraňujúce úniku horľavej kvapaliny z nádrže, pokiaľ dôjde k jej prevráteniu (nie poškodeniu nádrže).

K § 6

V paragrafovom znením je ustanovený spôsob vyhotovenia a vybavenia rôznych druhov nádrží zariadeniami, ktoré signalizujú nebezpečenstvo preplnenia a odstraňujú kal a vodu. Požaduje sa opatriť potrubie na odvetrávanie nádrže protiplameňovým uzáverom a taktiež každú vetvu potrubia pripojenú na spoločné potrubie, ktorým sa odvádzajú pary horľavých kvapalín z viacerých nádrží alebo technologických zariadení pri koncentráciách vyšších ako 50 % dolnej medze výbušnosti a taktiež zariadenie na likvidáciu pár horľavých kvapalín (s výnimkou stabilnej skladovacej nádrže, ktorá je trvale naplnená inertným plynom alebo je vybavená plávajúcou strechou).

Pre zvýšenie bezpečnosti proti prehriatiu nádrží s horľavými kvapalinami je potrebné vybaviť stabilnú nádrž, ktorá je ohrievaná alebo chladená, zariadením na priebežné meranie teploty so signalizáciou najvyššej dovolenej teploty. Pred účinkami poveternostných vplyvov (napr. slnečné žiarenie) sa stanovuje potreba chránenia jednotlivých nádrží okrem dvojplášťovej nádrže. Proti nekontrolovateľnému úniku horľavých kvapalín z dvojplášťovej nádrže alebo miestne dvojplášťovej nádrže nesmie mať nádrž spodný výpustný otvor a prítomnosť horľavých kvapalín musí byť kontrolovateľná v medziplášťovom priestore.

K § 7

Toto ustanovenie rozdeľuje prepravné obaly podľa použitého materiálu a taktiež ich vybavenie a ochranu pred účinkami statickej elektriny. Stanovuje sa potreba odolnosti prepravného obalu proti koróznym a chemickým účinkom horľavých kvapalín. Na ochranu pred nebezpečnými účinkami statickej elektriny pri používaní prepravného obalu z plastu s objemom najmenej 5 l, na rozdiel od starej vyhlášky, nestanovuje konkrétne požiadavky, ale umožňuje chránenie zabezpečiť aj podľa iných platných technických špecifikácií s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

K § 8

Znenie ustanovuje podmienky pre určenie samostatného požiarneho úseku a najväčšieho množstva horľavých kvapalín v prevádzkarni, odlišne od vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška o PBS“). Ustanovuje sa určenie samostatného požiarneho úseku v závislosti od plochy prevádzkarne a druhu stavby, v ktorej je prevádzkareň umiestnená. V jednom požiarnom úseku sa umožňuje umiestniť aj viac prevádzkarní odlišne od vyhlášky o PBS. Povoľuje sa v samostatnom požiarnom úseku prevádzkarne v nevýrobnej stavbe vytvoriť príručný sklad horľavých kvapalín pre kategóriu 2 a kategóriu 3, ak skladované množstvo horľavých kvapalín neprekročí určené množstvo; to neplatí, ak sú v týchto priestoroch skladované horľavé kvapaliny kategórie 1. V prevádzkarni umiestnenej v nevýrobnej stavbe sú z dôvodu zvýšenej bezpečnosti povolené nižšie množstvá používaných horľavých kvapalín ako vo výrobnej stavbe. V prevádzkarni je možné používať aj iné látky spolu s horľavými kvapalinami, avšak aj v tomto prípade je potrebné dodržiavať podmienky protipožiarnej bezpečnosti pre prevádzkarne ustanovené vo vyhláške. Na rozdiel od vyhlášky o PBS súčasťou požiarneho úseku prevádzkarne na prvom nadzemnom požiarnom podlaží môže byť aj prvé podzemné požiarne podlažie.

K § 9

Ustanovenia uvádzajú podmienky určovania požiarneho rizika prevádzkarne. Vyhláška na rozdiel od starej vyhlášky ustanovuje určenie požiarneho rizika prevádzkarne na základe pravdepodobnosti vzniku a rozšírenia požiaru a pravdepodobnosti rozsahu škôd. Na priestory, kde sa horľavé kvapaliny ukladajú, sa uvedené nevzťahuje. Množstvo horľavej kvapaliny na určenie požiarneho rizika prevádzkarne, ktorej havarijnú nádrž tvorí podlaha prevádzkarne, je uvedené v § 10. Samotné určenie požiarneho rizika prevádzkarne, ktorá nie je otvoreným technologickým zariadením, upravuje vyhláška o PBS a požiarne riziko prevádzkarne, v ktorej je umiestnená záchytná nádrž pod zariadením a súčasne havarijná nádrž je umiestnená mimo priestoru prevádzkarne, sa určuje podľa technickej normy alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

K § 10

Odlišne od vyhlášky o PBS je potrebné vybaviť prevádzkarne havarijnou nádržou a záchytnou nádržou, ich stavebné riešenie, určenie najmenšieho objemu havarijnej nádrže a záchytnej nádrže, požiadavka na ich vzájomné prepojenie a napojenie do špeciálnej kanalizácie. Určuje sa najmenší objem havarijnej nádrže, a to obdobne ako v starej vyhláške, dvoma spôsobmi, pričom rozhodujúci je väčší objem. Pokiaľ do havarijnej nádrže steká aj hasiaca látka z inštalovaného stabilného hasiaceho zariadenia alebo polostabilného hasiaceho zariadenia, do objemu havarijnej nádrže sa započítava aj objem hasiacich látok stekajúcich do havarijnej nádrže po dobu ich činnosti, čo stará vyhláška nerieši. Naopak, do objemu havarijnej nádrže sa nezapočítava objem dvojplášťovej prevádzkovej nádrže, ktorá má objem najviac 100 m³, ani objem miestne dvojplášťovej prevádzkovej nádrže, ktorá má objem najviac 50 m³.

Ak má jedna prevádzkareň vyhotovených viac záchytných nádrží, tieto je možné napojiť na jednu havarijnú nádrž. Taktiež je dovolené napojiť na jednu spoločnú havarijnú nádrž záchytné nádrže viacerých prevádzkarní, prepojenie však musí byť vyhotovené neprerušeným prepojovacím potrubím cez protiplameňový uzáver a nesmú tým byť porušené ostatné podmienky na zhotovenie havarijnej nádrže uvedené vo vyhláške. Na rozdiel od starej vyhlášky, vyhláška pripúšťa napojenie havarijnej nádrže na kanalizáciu, avšak táto kanalizácia musí byť určená na odvádzanie chemicky znečistených vôd a musí byť vybavená odlučovačom ropných látok a armatúrou na odtokovom potrubí z havarijnej nádrže do kanalizácie, ktorá je v bežnej prevádzke uzavretá a otvára sa iba v prípade servisu, čistenia a pod., pričom je dodržaná podmienka, ktorá nepripustí chemické znečistenie vody pre príslušný typ kanalizácie.

Pokiaľ sa havarijná nádrž vyhotovuje stavebnou technológiou, je potrebné jej vyspádovanie smerom k zbernej nádrži, z ktorej sa bude uniknutá horľavá kvapalina odčerpávať. Vyhláška umožňuje vyhotoviť havarijnú nádrž aj mimo stavby s prevádzkarňou, v ktorej horľavá kvapalina môže voľne odhorievať. Takáto havarijná nádrž sa klasifikuje ako voľný sklad.

Podmienky pre vyhotovenie záchytnej nádrže prevádzkarne z hľadiska jej dimenzovania a prepojenia s havarijnou nádržou sú obdobné ako v starej vyhláške.

K § 11

V zmysle vyhlášky stavebné riešenie prevádzkarne s horľavými kvapalinami a jej umiestnenie v stavbe a ďalšie požiadavky protipožiarnej bezpečnosti ustanovuje vyhláška o PBS, vyhláška však ustanovuje určité osobitosti. Odlišnosti sú vymedzené pri umiestnení prevádzkarne v nevýrobnej stavbe a tiež vo výrobnej stavbe. Vo výrobnej stavbe sa v súlade s požiadavkami praxe pripúšťa prevádzkareň umiestniť vo viacerých požiarnych podlažiach a v nevýrobnej stavbe je možné umiestnenie iba v prvom nadzemnom požiarnom podlaží, najmä v súvislosti so zabezpečením bezpečnej evakuácie osôb a rýchleho zásahu hasičskej jednotky. Vyčleňujú sa stavby, v ktorých prevádzkareň nesmie byť umiestnená.

Ďalšími požiadavkami na stavebné riešenie prevádzkarne je vyhotovenie zvislých a vodorovných požiarnych pásov, potreba použitia konštrukčných prvkov druhu D1 pre vyhotovenie nosných konštrukcií a požiarne deliacich konštrukcií, odolnosť podlahy proti chemickým účinkom horľavých kvapalín a požiadavky na vyhotovenie nášľapnej vrstvy podlahy. Stanovujú sa aj podmienky pre nosné konštrukcie stavby.

Vyhláška považuje prevádzkareň, ktorá je otvoreným technologickým zariadením, za stavbu s jedným požiarnym podlažím. Toto doplnenie je motivované snahou vyjadriť fakt, že otvorené technologické zariadenie sa neodporúča požiarne rozdeliť tak, aby bolo narušené jeho prevádzkovanie. Pokiaľ sa pod prevádzkarňou nachádza káblový kanál alebo káblový priestor, nie je prípustné umiestniť vstup priamo z prevádzkarne.

K § 12

Odlišne od vyhlášky o PBS sa stanovujú požiadavky na únikové cesty z prevádzkarne, ich počet a ich stavebné vyhotovenie. Ustanovené sú taxatívne podmienky, kedy môže viesť z prevádzkarne iba jedna úniková cesta. Jedná sa hlavne o prevádzkareň s trvalým pracovným miestom s počtom najviac štyroch osôb, s dočasným pracovným miestom s počtom najviac 10 osôb, s prechodným pracovným miestom s počtom najviac 20 osôb alebo s občasným pracovným miestom. Vyhláška upúšťa z požiadavky vybaviť únikovými cestami alebo náhradnými únikovými možnosťami otvorené technologické zariadenie iba v prípade, ak sa z prevádzkových dôvodov nepožaduje počas jeho činnosti prístup k armatúram alebo k ovládacím prvkom.

Vyhláška dopĺňa aj požiadavky na osvetlenie únikových ciest núdzovým osvetlením.

K § 13

Ustanovenie zakotvuje určovanie odstupovej vzdialenosti od prevádzkarne a od otvoreného technologického zariadenia. Odstupová vzdialenosť prevádzkarne sa určuje podľa technickej normy, prípadne inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami. Pre potreby určenia odstupovej vzdialenosti vyhláška stanovuje, na rozdiel od starej vyhlášky, najvyššiu výšku požiarneho úseku otvoreného technologického zariadenia na 6 m.

K § 14

Ustanovujú sa podmienky vetrania prevádzkarne jedným z dvoch spôsobov, a to prirodzeným vetraním alebo núteným vetraním okrem otvoreného technologického zariadenia; zároveň sa určujú aj prevádzkové podmienky pre tieto spôsoby vetrania prevádzkarne. Prirodzené vetranie sa musí zabezpečiť priečnym vetraním trvale otvorenými vetracími otvormi, čo v súčasnosti neplatí. Oproti starej vyhlášky, vyhláška upúšťa od nepretržitej činnosti núteného vetrania a obmedzuje jeho činnosť len na dobu počas pracovnej zmeny. Po skončení pracovnej zmeny musí byť nútené vetranie v činnosti len od zistenia poruchy technologického zariadenia, pri ktorej môže dôjsť k úniku horľavej kvapaliny alebo jej pary zo zariadenia.

K § 15

Ustanovuje sa potreba chrániť stavbu s prevádzkarňou a kovové konštrukcie stavby a technologického zariadenia systémom ochrany pred bleskom a pred účinkami statickej elektriny. 

Ak stabilita stavby, v ktorej je prevádzkareň, môže byť ohrozená výbuchom pár horľavej kvapaliny, musia byť v časti stavby s prevádzkarňou navrhnuté a vybudované opatrenia na uvoľnenie výbuchu do voľného priestoru podľa osobitného predpisu; to neplatí na prevádzkareň v podzemnom podlaží stavby.

K § 16

Ustanovuje sa požiadavka na ochranu miestnosti prevádzkarne pred účinkami výbuchu s odkazom na Nariadenie vlády SR č. 393/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výbušnom prostredí.

K § 17

Požiadavky na zariadenia na zásah v prevádzkarni – prístupové komunikácie, nástupné plochy a zásahové cesty sa v zmysle vyhlášky riešia podľa ustanovení vyhlášky o PBS. Je potrebné na rozdiel od starej vyhlášky, vyhotovenie prístupovej komunikácie k armatúram polostabilného hasiaceho zariadenia alebo polostabilného chladiaceho zariadenia vo vzdialenosti najviac 10 m od nich, pričom prístupová komunikácia musí umožňovať striedanie cisternových hasičských vozidiel bez otáčania a cúvania.

Elektrickou požiarnou signalizáciou sa musí vybaviť prevádzkareň, v ktorej sa vyskytujú horľavé kvapaliny s bodom vzplanutia do 55 °C v množstve viac ako 10 m³; to neplatí pre otvorené technologické zariadenie.

K § 18

Ustanovuje sa povinnosť vybaviť prevádzkareň elektrickou požiarnou signalizáciou, pokiaľ sa v nej vyskytujú horľavé kvapaliny s bodom vzplanutia do 55 °C v množstve viac ako 10 m³ okrem otvoreného technologického zariadenia.

K § 19

Vyhláška ustanovuje nové podmienky na vybavenie požiarneho úseku prevádzkarne stabilným hasiacim zariadením, a to najmä podľa objemu horľavých kvapalín v prevádzkarni, podľa umiestnenia prevádzkarne v nadzemnom podlaží alebo podzemnom podlaží a podľa času dojazdu Hasičského a záchranného zboru alebo závodného hasičského útvaru.

Počet hasiacich prístrojov a ich druh v prevádzkarni určuje technická norma alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

K § 20

Ustanovenie určuje počet hasiacich prístrojov a ich druh, ktorý sa podľa technickej normy určuje výpočtom v riešení protipožiarnej bezpečnosti prevádzkarne s horľavými kvapalinami.

§ 21 Zabezpečenie vody na hasenie požiarov v prevádzkarni

(1) Požiadavky na zabezpečenie vody na hasenie požiarov ustanovuje osobitný predpis.

(2) Hadicové zariadenie v prevádzkarni môže byť len penové so zásobou vhodného penidla na najmenej 10 min činnosti.

(3) Otvorené technologické zariadenie sa nevybavuje vnútorným požiarnym vodovodom.

K § 21

Ustanovenie určuje požiadavky na zabezpečenie vody na hasenie požiarov v prevádzkarni. Inštalované hadicové zariadenie môže byť iba penové z dôvodu optimálneho hasenia požiaru horľavých kvapalín, so zásobou vhodného penidla na najmenej desať minút činnosti, čo je určený normatívny čas hasenia penou. V danom ustanovení je stanovená výnimka neinštalovania hadicových zariadení pre otvorené technologické zariadenia.

(1) Elektrické zariadenie, ktoré je v prevádzke počas požiaru, musí mať zabezpečenú trvalú dodávku elektrickej energie podľa osobitného predpisu.

K § 22

Pre elektrické zariadenia prevádzkarne, ktoré sú v prevádzke počas požiaru, sa ustanovuje požiadavka na zabezpečenie trvalej dodávky elektrickej energie. Uvedená požiadavka vychádza z vyhlášky o PBS.

(1) Uzatvorený sklad je zastrešený sklad so všetkými obvodovými stenami, ktoré majú plochu trvale otvorených otvorov menšiu ako 25 % z celkovej plochy obvodových stien.

(2) Neuzatvorený sklad je krytý sklad, otvorený sklad alebo voľný sklad.

(3) Krytý sklad je zastrešený sklad úplne alebo čiastočne bez obvodových stien alebo sklad, ktorý nespĺňa podmienky podľa odseku 1.

(4) Otvorený sklad je nezastrešený sklad, ktorý má aspoň jednu obvodovú stenu.

(5) Voľný sklad je nezastrešený sklad bez obvodových stien.

(6) Hlavný sklad je sklad, v ktorom sa skladuje viac ako 100 m³ horľavých kvapalín.

(7) Prevádzkový sklad je sklad, v ktorom sa skladuje najviac 100 m³ horľavých kvapalín.

(8) Celkový objem skladovaných horľavých kvapalín v nevýrobnej stavbe je v stavbe s požiarnou výškou nadzemnej časti

a) h = 0 m najviac 100 m³, z toho najviac 5 m³ horľavých kvapalín kategórie 1 a kategórie 2,

b) h ≤ 9,0 m najviac 50 m³, z toho najviac 5 m³ horľavých kvapalín kategórie 1 a kategórie 2,

c) h ≤ 22,5 m najviac 10 m³, z toho najviac 5 m³ horľavých kvapalín kategórie 1 a kategórie 2.

(9) Príručný sklad je sklad, v ktorom sa skladuje najviac 7 m³ horľavých kvapalín.

(10) V nevýrobnej stavbe nesmie byť umiestnený prevádzkový uzatvorený sklad a príručný sklad, ak je požiarna výška stavby väčšia ako 22,5 m.

(11) Hlavný uzatvorený sklad sa umiestňuje len v prvom nadzemnom požiarnom podlaží výrobnej stavby alebo v samostatnej jednopodlažnej stavbe; hlavný uzatvorený sklad s horľavými kvapalinami s bodom vzplanutia nad 55 °C môže byť umiestnený aj v prvom podzemnom požiarnom podlaží výrobnej stavby.

(12) Prevádzkový uzatvorený sklad môže byť umiestnený vo výrobnej stavbe len v nadzemnom požiarnom podlaží; prevádzkový uzatvorený sklad s horľavými kvapalinami s bodom vzplanutia nad 55 °C môže byť umiestnený aj v prvom podzemnom požiarnom podlaží výrobnej stavby.

(13) Prevádzkový uzatvorený sklad môže byť umiestnený v nevýrobnej stavbe len v prvom nadzemnom požiarnom podlaží; prevádzkový uzatvorený sklad s horľavými kvapalinami s bodom vzplanutia nad 55 °C môže byť umiestnený aj v prvom podzemnom požiarnom podlaží nevýrobnej stavby s celkovým skladovaným objemom najviac 20 m³ horľavých kvapalín.

(14) Podzemný priestor na obsluhu podzemnej nádrže musí tvoriť samostatný požiarny úsek oddelený od ostatných podzemných priestorov požiarnymi deliacimi konštrukciami z konštrukčných prvkov druhu D1 s požiarnou odolnosťou najmenej EI 60 a požiarnym uzáverom z konštrukčných prvkov druhu D1 s požiarnou odolnosťou najmenej EW 45-C.

K § 23

Ustanovenia uvádzajú rozdelenie skladov horľavých kvapalín podľa stavebného riešenia skladu a objemu skladovaných horľavých kvapalín a ich umiestnenia v stavbe na základe poznatkov z aplikačnej praxe. Podľa stavebného riešenia sa sklady delia na uzatvorený sklad a neuzatvorený sklad. Požiadavky na uzatvorený sklad sú identické so starou vyhláškou, teda ak sa jedná o uzatvorený sklad, je to zastrešený sklad so všetkými obvodovými stenami, ktoré majú plochu trvale otvorených otvorov menšiu ako 25 % z celkovej plochy obvodových stien. Neuzatvorený sklad, ktorý nespĺňa požiadavky na uzatvorený sklad, sa ďalej delí na krytý sklad, otvorený sklad a voľný sklad. Podľa objemu skladovaných horľavých kvapalín sa sklady delia na hlavný sklad, prevádzkový sklad a príručný sklad. Umiestnenie skladu vo výrobnej stavbe závisí od druhu skladu (hlavný sklad, prevádzkový sklad), od bodu vzplanutia skladovaných horľavých kvapalín a v prípade nevýrobnej stavby aj od celkového skladovaného objemu horľavých kvapalín. Pre nevýrobné stavby vyhláška, na rozdiel od starej vyhlášky, určuje celkový objem skladovaných horľavých kvapalín podľa požiarnej výšky nadzemnej časti stavby. S prihliadnutím na nebezpečenstvo vzniku požiaru v sklade musí sklad tvoriť samostatný jednopodlažný požiarny úsek. Ustanovuje sa, že aby bol podzemný priestor na obsluhu podzemnej nádrže bezpečný pre obsluhu, musí tvoriť samostatný požiarny úsek.

(1) Požiarne riziko uzatvoreného skladu sa vyjadruje ekvivalentným časom trvania požiaru alebo výpočtovým požiarnym zaťažením.

(2) Prevádzkový sklad a príručný sklad je priestor s hodnotou pravdepodobnosti vzniku a rozšírenia požiaru p1 = 2,2 a hodnotou pravdepodobnosti rozsahu škôd p2 = 0,070.

(3) Hlavný sklad je priestor s hodnotou pravdepodobnosti vzniku a rozšírenia požiaru p1 = 3,2 a hodnotou pravdepodobnosti rozsahu škôd p2 = 0,100.

K § 24

Požiarne riziko skladu sa vyjadruje pre uzatvorený sklad ekvivalentným časom trvania požiaru alebo výpočtovým požiarnym zaťažením podľa vyhlášky o PBS. Nestanovuje sa určenie požiarneho rizika neuzatvoreného skladu, pokiaľ to nestanovuje vyhláška o PBS. Vyhláška na rozdiel od starej vyhlášky ustanovuje určenie požiarneho rizika hlavného skladu, prevádzkového skladu a príručného skladu podľa pravdepodobnosti vzniku a rozšírenia požiaru a pravdepodobnosti rozsahu škôd.

(1) Sklad musí byť vybavený havarijnou nádržou a záchytnou nádržou.

(2) Havarijná nádrž môže zároveň plniť aj funkciu záchytnej nádrže.

(3) Havarijnou nádržou a záchytnou nádržou sa nemusí vybaviť

a) sklad s prázdnymi nevyčistenými prepravnými obalmi alebo nevyčistenými premiestniteľnými nádržami,

b) dvojplášťovú nádrž s objemom najviac 100 m³,

c) miestne dvojplášťovú nádrž s objemom najviac 50 m³,

d) podzemná nádrž, ktorá má zariadenie na indikáciu úniku horľavej kvapaliny, alebo je umiestnená tak, že je možné vizuálne kontrolovať únik horľavej kvapaliny.

(4) Na havarijnú nádrž skladu a záchytnú nádrž skladu sa § 10 ods. 4, 6, 8 až 10 a 12 až 16 vzťahujú rovnako. Havarijná nádrž, ktorú tvorí podlaha miestnosti, musí mať nepriepustný sokel.

(5) Najmenší objem havarijnej nádrže skladu je uvedený v prílohe č. 2.

(6) Ak je v sklade skladovaná horľavá kvapalina spolu s inými kvapalinami, pri určení objemu havarijnej nádrže podľa odseku 5 sa objemy horľavej kvapaliny a iných kvapalín sčítajú.

(7) Výška steny havarijnej nádrže neuzatvoreného skladu musí byť najmenej o 0,3 m vyššia ako je najmenšia výška prislúchajúca objemu podľa odsekov 5 a 6.

(8) Objem havarijnej nádrže nesmie byť menší ako objem najväčšej nádrže alebo prepravného obalu.

(9) Havarijná nádrž s pôdorysnou plochou väčšou ako 2 500 m², v ktorej sú najmenej dve skladovacie nádrže, musí byť rozdelená deliacimi priečkami na sekcie s pôdorysnými plochami najviac 2 500 m² ; ak nie je možné s ohľadom na veľkosť skladovacej nádrže dodržať plochu najviac 2 500 m², môže mať sekcia pre túto nádrž pôdorysnú plochu väčšiu ako 2 500 m².

(10) Výška deliacich priečok podľa odseku 9 musí byť najmenej o 0,5 m nižšia ako stena havarijnej nádrže.

(11) Celková pôdorysná plocha havarijných nádrží združených do spoločného požiarneho úseku nesmie byť väčšia ako 15 000 m².

(12) Záchytná nádrž musí zachytiť najmenej 5 % objemu horľavých kvapalín v požiarnom úseku.

K § 25

V znení vyhlášky je uvedená potreba vybavenia skladu horľavých kvapalín havarijnou nádržou a záchytnou nádržou, ich stavebné riešenie, určenie najmenšieho objemu havarijnej nádrže a záchytnej nádrže a požiadavka na ich vzájomné prepojenie. Stanovuje sa, že havarijná nádrž môže plniť aj funkciu záchytnej nádrže. Objem havarijnej nádrže nesmie byť menší ako objem najväčšej nádrže alebo prepravného obalu. Na havarijnú nádrž skladu a záchytnú nádrž skladu sú ustanovené niektoré požiadavky, ktoré rovnako platia pre prevádzkarne s horľavými kvapalinami uvedené v § 10. Jedná sa najmä o stanovenie najmenšieho objemu havarijnej nádrže, jej napojenia na kanalizáciu, príp. prepojenia so záchytnou nádržou. Vyhláška ustanovuje výšku steny havarijnej nádrže prevyšujúcu o najmenej 0,3 m minimálnu výšku dimenzovania havarijnej nádrže skladu z dôvodu zamedzenia vytekania ťažkej peny ako hasiacej látky z havarijnej nádrže pri hasení požiaru. Taktiež sa ustanovuje pôdorysná plocha havarijnej nádrže na 2 500 m² z dôvodu optimálneho dosahu penotvorných prúdnic a čo najrýchlejšieho pokrytia havarijnej nádrže ťažkou penou. Prípadné deliace priečky medzi sekciami havarijnej nádrže musia byť naopak znížené o 0,5 m ako stena havarijnej nádrže pre zabezpečenie šírenia ťažkej peny v rámci sekcií.

(1) Nosné konštrukcie a požiarne deliace konštrukcie požiarneho úseku skladu musia byť vyhotovené z konštrukčných prvkov druhu D1 ; v obvodovej stene požiarneho úseku hlavného uzatvoreného skladu alebo prevádzkového uzatvoreného skladu sa vyhotovujú zvislé požiarne pásy a vodorovné požiarne pásy so šírkou najmenej 2,0 m.

(2) Podlaha v sklade musí byť odolná proti chemickým účinkom horľavých kvapalín, vyhotovená zo stavebných materiálov s triedou reakcie na oheň A1 alebo A2 okrem nášľapnej vrstvy zabezpečujúcej chemickú odolnosť.

(3) V sklade nesmie byť umiestnený vstup do káblového kanála alebo káblového priestoru ani do priestorov kolektorov a technických chodieb pre združené trasy podzemných vedení.

(4) Neuzatvorený sklad pristavaný k stavbe musí byť od nej oddelený požiarne deliacou konštrukciou z konštrukčných prvkov druhu D1 s požiarnou odolnosťou najmenej REI-M 120. Ak sa v tejto požiarne deliacej konštrukcii nachádza otvor, musí byť vybavený požiarnym uzáverom z konštrukčných prvkov druhu D1 s požiarnou odolnosťou najmenej EI 60-C.

K § 26

Vyhláška ustanovuje v súlade s vyhláškou o PBS a potrebami aplikačnej praxe požiadavky na nosné konštrukcie a požiarne deliace konštrukcie požiarneho úseku skladu. Požaduje sa vyhotovenie zvislých a vodorovných požiarnych pásov so šírkou najmenej 2 m. Požiadavky na vyhotovenie podlahy v sklade sa na rozdiel od starej vyhlášky nemenia. Vstup do káblového kanála alebo káblového priestoru zo skladu je zakázaný. Neuzatvorený sklad pristavaný k stavbe musí byť od tejto stavby oddelený požiarne deliacou konštrukciou s požadovanou požiarnou odolnosťou.

(1) Požiadavky na únikové cesty sa určujú podľa osobitného predpisu, ak odsek 2 neustanovuje inak.

(2) V otvorenom sklade a vo voľnom sklade sa neustanovuje dovolená dĺžka únikovej cesty ; nechránená úniková cesta musí mať voľnú šírku najmenej 0,8 m.

K § 27

Požiadavky na únikové cesty zo skladu horľavých kvapalín, ich počet a ich stavebné vyhotovenie upravuje vyhláška o PBS. V otvorenom sklade a vo voľnom sklade sa nestanovuje dovolená dĺžka únikovej cesty. Nechránená úniková cesta musí mať voľnú šírku najmenej 0,80 m.

(1) Odstupovú vzdialenosť od uzatvoreného skladu a od neuzatvoreného skladu určuje technická norma alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

(2) Odstupová vzdialenosť od neuzatvoreného skladu sa určuje v závislosti od

a) plošnej hustoty tepelného toku,

b) dĺžky požiarneho úseku,

c) výšky požiarneho úseku a d) veľkosti požiarne otvorenej plochy požiarneho úseku.

(3) Plošná hustota tepelného toku je vyjadrená ekvivalentným časom trvania požiaru

a) 120 min pre sklad s horľavými kvapalinami v prepravných obaloch, kontajneroch a premiestniteľných nádržiach,

b) 50 min pre sklad s nadzemnými nádržami alebo prepravnými obalmi, kontajnermi a premiestniteľnými nádržami, v ktorých je inertná atmosféra,

c) 15 min pre sklad so skladovacími nadzemnými nádržami, v ktorých je inertná atmosféra, so všetkými nádržami s plávajúcou strechou, so všetkými nádržami, ktoré sú vybavené stabilným hasiacim zariadením a prevádzkovateľ skladu má pre tento sklad zriadenú hasičskú jednotku, alebo s nevyčistenými prázdnymi prepravnými obalmi, kontajnermi a premiestniteľnými nádržami.

(4) Dĺžkou požiarneho úseku neuzatvoreného skladu je dĺžka havarijnej nádrže alebo záchytnej nádrže.

(5) Výška požiarneho úseku neuzatvoreného skladu je 6 m a meria sa od hornej hrany havarijnej nádrže alebo záchytnej nádrže.

(6) Požiarne nebezpečný priestor od dvojplášťovej nádrže, ktorá má aspoň jeden plášť z plastu, a od miestne dvojplášťovej nádrže sa určuje od vonkajšieho plášťa nádrže.

(7) Požiarne nebezpečný priestor sa neurčuje pre

a) podzemnú nádrž,

b) sklad, v ktorom sú len dvojplášťové nádrže s obidvoma plášťami z materiálov s triedou reakcie na oheň A1 alebo A2.

(8) Vymedzenie požiarne nebezpečného priestoru určuje technická norma alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

(9) Požiarne nebezpečný priestor otvoreného technologického zariadenia, neuzatvoreného skladu s nadzemnými nádržami alebo skladu s prepravnými obalmi, priestoru na plnenie alebo priestoru na stáčanie sa určuje od vnútorného okraja steny havarijnej nádrže alebo záchytnej nádrže.

(10) V požiarne nebezpečnom priestore neuzatvoreného skladu môže byť umiestnené čerpacie zariadenie zabezpečujúce plnenie alebo vyprázdňovanie nádrží skladu; čerpacie zariadenie môže byť umiestnené v prevádzkarni, v záchytnej nádrži skladu alebo v havarijnej nádrži skladu.

(11) V požiarne nebezpečnom priestore neuzatvoreného skladu môže byť umiestnený priestor na plnenie a priestor na stáčanie horľavých kvapalín tohto skladu.

(12) Bezpečnostná vzdialenosť na umiestnenie podzemnej nádrže je vodorovná vzdialenosť medzi vonkajším plášťom podzemnej nádrže a okrajom inej stavby, nadzemnej nádrže, energetického rozvodu alebo technického zariadenia.

(13) Najmenšia vodorovná vzdialenosť od plášťa podzemnej nádrže k

a) inej podzemnej nádrži je 0,8 m,

b) najbližšej stavebnej konštrukcii, vodovodnému potrubiu alebo k stokám a kolektorom je 1,0 m,

c) teplárenskému zariadeniu je 2,5 m,

d) hranici pozemku je 3,0 m,

e) podzemnému káblu vysokého alebo veľmi vysokého napätia je 3,0 m,

f) podzemnému potrubnému rozvodu horľavých plynov je 4,0 m,

g) plášťu nadzemnej nádrže je 5,0 m.

(14) Bezpečnostná vzdialenosť od dvojplášťovej nádrže vyhotovenej s obidvoma plášťami z materiálov triedy reakcie na oheň iných ako A1 alebo A2 je najmenej 9,8 m.

(15) Vzájomná vzdialenosť medzi nadzemnými nádržami sa určuje podľa prílohy č. 3.

(16) Bezpečnostná vzdialenosť od podzemnej nádrže a vzájomná vzdialenosť medzi nadzemnými nádržami sa môže skrátiť, ak sa nebezpečným účinkom zabráni tieniacou prekážkou, ktorej stavebná konštrukcia je vyhotovená z konštrukčných prvkov druhu D1 a spĺňa kritérium požiarnej odolnosti Ro s hodnotou v minútach najmenej podľa technickej normy alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

K § 28

Určovanie odstupovej vzdialenosti od uzatvoreného skladu horľavých kvapalín sa bude realizovať podľa technickej normy alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami. Ustanovuje sa odstupová vzdialenosť od neuzatvoreného skladu, ktorá sa určuje v závislosti od plošnej hustoty tepelného toku, dĺžky požiarneho úseku, výšky požiarneho úseku a veľkosti požiarne otvorenej plochy požiarneho úseku. Plošná hustota tepelného toku je vyjadrená ekvivalentným časom trvania požiaru 120 min., 50 min. alebo 15 min. Vyhláška určuje výšku požiarneho úseku neuzatvoreného skladu na 6 m a dĺžku požiarneho úseku neuzatvoreného skladu ako dĺžku havarijnej nádrže alebo záchytnej nádrže, ktorá svojou plochou kontrolovane ohraničuje plochu rozliatej horľavej kvapaliny. Ustanovuje sa aj vymedzenie požiarne nebezpečného priestoru neuzatvoreného skladu a otvoreného technologického zariadenia. Bezpečnostné vzdialenosti a vzájomné vzdialenosti medzi nadzemnými nádržami sú taxatívne uvedené v prílohách vyhlášky ; v prípade ich nedodržania sú ustanovené podmienky na ich možné skrátenie.

(1) V sklade musí byť zabezpečené prirodzené vetranie alebo nútené vetranie ; pre sklad, v ktorom sa skladujú len horľavé kvapaliny s bodom vzplanutia nad 55 °C, sa požiadavky na vetranie neustanovujú.

(2) Nútené vetranie musí zabezpečovať najmenej dvojnásobnú výmenu vzduchu za hodinu.

(3) Prirodzené vetranie sa zabezpečuje priečnym vetraním trvale otvorenými vetracími otvormi s celkovou plochou najmenej 1 % pôdorysnej plochy miestnosti umiestnenými čo najbližšie pri podlahe a vetracími otvormi s celkovou plochou najmenej 1,3 % pôdorysnej plochy miestnosti umiestnenými čo najbližšie pri strope. Vetracie otvory môžu byť uzatvorené, ak sa zabezpečí, že teplota vo vnútri skladu neprekročí 15 °C.

(4) Hlavný uzatvorený sklad a prevádzkový uzatvorený sklad, v ktorých sa skladujú horľavé kvapaliny s bodom vzplanutia do 55 °C v nádrži s vetracím potrubím vyústeným do priestoru tohto skladu alebo v prepravnom obale, musia byť vybavené aj havarijným vetraním zabezpečujúcim najmenej desaťnásobnú výmenu vzduchu za hodinu.

(5) Na vetracie otvory prirodzeného vetrania a núteného vetrania sa vzťahuje § 14 ods. 4 rovnako.

(6) Havarijné vetranie podľa odseku 4 sa nevyžaduje, ak je sklad vybavený

a) samočinným spustením núteného vetrania pri dosiahnutí 20 % koncentrácie dolnej medze výbušnosti, alebo b) núteným vetraním zabezpečujúcim najmenej desaťnásobnú výmenu vzduchu za hodinu.

(7) Podzemný priestor na obsluhu nádrže s horľavou kvapalinou musí byť počas prítomnosti obsluhy vetraný núteným vetraním podľa odseku 2.

K § 29

Ustanovuje sa povinnosť vetrať sklad horľavých kvapalín prirodzeným vetraním alebo núteným vetraním. Prirodzené vetranie sa musí zabezpečiť priečnym vetraním trvale otvorenými vetracími otvormi, čo čo stará vyhláška nevyžaduje. Požiadavky na nútené vetranie sa oproti starej vyhláške rozširujú. Vyhláška upúšťa od nepretržitej činnosti núteného vetrania a obmedzuje jeho činnosť len na dobu počas chodu prevádzky skladu. Po skončení prevádzky musí byť nútené vetranie v činnosti len v čase od zistenia poškodenia skladovacieho obalu, pri ktorom môže dôjsť k úniku horľavej kvapaliny alebo jej pary. Hlavný uzatvorený sklad a prevádzkový uzatvorený sklad pre horľavé kvapaliny s bodom vzplanutia do 55 °C musí byť vybavený aj havarijným vetraním zabezpečujúcim najmenej desaťnásobnú výmenu vzduchu za hodinu. Ak sú však uvedené sklady vybavené detekčným systémom na zistenie koncentrácie pár horľavých kvapalín, alebo nútené vetranie zabezpečí tiež najmenej desaťnásobnú výmenu vzduchu za hodinu, havarijné vetranie sa nepožaduje. Pokiaľ sa v sklade skladujú iba horľavé kvapaliny s bodom vzplanutia nad 55°C, požiadavky na vetranie sa nestanovujú.

(1) Na ochranu skladu pred účinkami statickej elektriny a na systém ochrany pred bleskom sa §15 vzťahuje rovnako.

K § 30

Ustanovuje sa potreba chrániť sklad s horľavými kvapalinami a kovové konštrukcie stavby skladu systémom ochrany pred bleskom a pred účinkami statickej elektriny.

(1) Na ochranu uzatvoreného skladu pred účinkami výbuchu sa § 16 vzťahuje rovnako.

K § 31

Ustanovuje sa požiadavka na ochranu priestoru skladu pred účinkami výbuchu podľa nariadenia vlády SR č. 393/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výbušnom prostredí.

(1) Na zariadenia na zásah v sklade sa § 17 vzťahuje rovnako.

K § 32

Požiadavky pre zariadenia na zásah v sklade – prístupové komunikácie, nástupné plochy a zásahové cesty sa v zmysle vyhlášky riešia podľa ustanovení vyhlášky o PBS. Na rozdiel od starej vyhlášky sa vyhotovenie prístupovej komunikácie k armatúram polostabilného hasiaceho zariadenia alebo polostabilného chladiaceho zariadenia vo vzdialenosti najviac 10 m od nich, pričom prístupová komunikácia musí umožňovať striedanie cisternových hasičských vozidiel bez otáčania a cúvania.

(1) Uzatvorený sklad, v ktorom sa skladujú horľavé kvapaliny v množstve viac ako 100 m³, musí byť vybavený elektrickou požiarnou signalizáciou.

(2) Hlavný uzatvorený sklad musí byť vybavený zariadením na odvod tepla a splodín horenia.

K § 33

Ustanovuje sa povinnosť vybaviť uzatvorený sklad horľavých kvapalín elektrickou požiarnou signalizáciou, pokiaľ sa v nej vyskytujú horľavé kvapaliny s bodom vzplanutia do 55 °C s celkovým objemom viac ako 100 m³ a súčasne zariadením na odvod tepla a splodín horenia. Na rozdiel od starej vyhlášky sa vypúšťa požiadavka vybaviť uzatvorený sklad aj stabilným hasiacim zariadením.

(1) Uzatvorený sklad s prepravnými obalmi, kontajnermi alebo nádržami, musí byť vybavený stabilným hasiacim zariadením, ak čas dojazdu Hasičského a záchranného zboru alebo hasičskej jednotky závodného hasičského útvaru so stálou službou je

a) viac ako 5 min a skladované množstvo je viac ako 100 m³ horľavých kvapalín,

b) menej ako 5 min a skladované množstvo je viac ako 200 m³ horľavých kvapalín.

(2) Stabilným hasiacim zariadením musí byť vybavená nadzemná nádrž s objemom viac ako 500 m³ pre horľavé kvapaliny s bodom vzplanutia do 55 °C.

(3) Nádrž podľa odseku 2, v ktorej sú horľavé kvapaliny skladované pod ochrannou inertnou atmosférou, nemusí byť vybavená stabilným hasiacim zariadením.

(4) Havarijná nádrž, v ktorej je umiestnená nádrž podľa odseku 2 a ktorej steny sú viac ako 1,5 m nad terénom, musí byť vybavená stabilným hasiacim zariadením.

(5) Stabilné hasiace zariadenie podľa odsekov 2 a 4 možno nahradiť polostabilným hasiacim zariadením, ak čas dojazdu Hasičského a záchranného zboru alebo hasičskej jednotky závodného hasičského útvaru so stálou službou je kratší ako 5 min.

(6) Strecha a plášť nadzemnej nádrže určenej na skladovanie horľavých kvapalín s bodom vzplanutia do 55 °C s objemom viac ako 250 m³, musia byť vybavené vodným chladiacim zariadením; to neplatí na nádrže vybavené tepelnou izoláciou vyhotovenou z materiálov s triedou reakcie na oheň A1 alebo A2.

(7) Kovová havarijná nádrž na horľavé kvapaliny s objemom viac ako 100 m³ musí byť vybavená vodným chladiacim zariadením.

(8) Manuálne ovládacie a pripájacie prvky polostabilného hasiaceho zariadenia nadzemnej skladovacej nádrže v neuzatvorenom sklade musia byť umiestnené vo vzdialenosti najmenej 1,5-násobku odstupovej vzdialenosti od nádrže, ktorú polostabilné hasiace zariadenie chráni.

(9) Ak nie je možné splniť požiadavky podľa odseku 8, ovládacie a pripájacie prvky musia byť umiestnené za požiarnou stenou druhu D1 s požiarnou odolnosťou najmenej 90 min, ktorá svojim vyhotovením musí chrániť ovládacie a pripájacie prvky a hasičskú techniku pripojenú na tieto prvky pred účinkami požiaru nádrže, ktorá je chránená týmto polostabilným hasiacim zariadením.

K § 34

Vyhláška ustanovuje nové podmienky pre vybavenie uzatvoreného skladu a krytého skladu stabilným hasiacim zariadením, a to najmä v závislosti na objeme horľavých kvapalín v uzatvorenom sklade, na umiestnení uzatvoreného skladu v nadzemnom podlaží alebo podzemnom podlaží a na čase dojazdu Hasičského a záchranného zboru alebo závodného hasičského útvaru. Stabilným hasiacim zariadením je potrebné vybaviť aj havarijnú nádrž, v ktorej je umiestnená nadzemná nádrž s objemom viac ako 500 m³ a ktorej steny sú vyššie ako 1,5 m nad terénom. Ak sú horľavé kvapaliny v takejto nádrži skladované pod ochrannou inertnou atmosférou, požiadavka na vybavenie nadzemnej nádrže stabilným hasiacim zariadením sa neuplatňuje. Kovová havarijná nádrž s objemom viac ako 100 m³ musí byť vybavená vodným chladiacim zariadením zabezpečujúcim stabilitu havarijnej nádrže. Vyhláška ustanovuje novú požiadavku na umiestnenie manuálnych ovládacích a pripájacích prvkov polostabilného hasiaceho zariadenia, ktorá vyplýva z možnosti bezpečného prístupu k týmto ovládacím prvkom počas zásahu pri požiari.

(1) Počet hasiacich prístrojov a ich druh v sklade určuje technická norma alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami; voľný sklad a otvorený sklad sa hasiacimi prístrojmi nevybavujú.

K § 35

Počet hasiacich prístrojov a ich druh sa určuje výpočtom v riešení protipožiarnej bezpečnosti skladu s horľavými kvapalinami v súlade s príslušnou technickou normou alebo inou obdobnou technickou špecifikáciou s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami. Voľný sklad a otvorený sklad nie je potrebné vybavovať hasiacimi prístrojmi.

(1) Na zabezpečenie vody na hasenie požiarov v sklade sa § 21 vzťahuje rovnako.

(2) Vnútorný požiarny vodovod sa nevyžaduje pre neuzatvorený sklad.

K § 36

Požiadavky na zabezpečenie vody na hasenie požiarov v sklade horľavých kvapalín sa určujú podľa príslušnej vyhlášky Ministerstva vnútra SR. Inštalované hadicové zariadenia v požiarnom úseku uzatvoreného skladu môžu byť z dôvodu optimálneho hasenia požiaru horľavých kvapalín iba penové a so zásobou vhodného penidla na najmenej desať minút činnosti, čo je určený normatívny čas hasenia penou.

Potrubné vnútroareálové rozvody

(1) Potrubie na rozvod horľavých kvapalín (ďalej len „potrubný rozvod“) musí byť vyhotovené z materiálov odolných proti chemickým účinkom pretekajúcej horľavej kvapaliny, chránené proti korózii, chránené pred účinkami statickej elektriny a systémom ochrany pred bleskom podľa technickej normy alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

(2) Potrubný rozvod musí byť umiestnený tak, aby nemohol byť

a) poškodený pohyblivými časťami strojov a technologických zariadení a 

b) ohriaty na teplotu vyššiu ako je teplota vznietenia pretekajúcej horľavej kvapaliny okrem prípadov, ak sa táto teplota vyžaduje z technologických dôvodov.

(3) Potrubné rozvody vedené na priečelí obvodových stien sa vyhotovujú podľa technickej normy alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

(4) Potrubný rozvod môže byť vedený nad strešným plášťom výrobnej stavby, ak

a) strop spĺňa požadovanú požiarnu odolnosť podľa požiarneho úseku, nad ktorým sa nachádza a 

b) strešný plášť spĺňa kritérium BROOF (t3) alebo BROOF (t4); to neplatí na potrubný rozvod, ktorý slúži len pre požiarny úsek, nad ktorým je vedený.

(5) Potrubný rozvod pod úrovňou podlahy musí byť umiestnený v potrubnom kanáli s pravidelne rozmiestnenými odnímateľnými krytmi tvoriacimi najmenej 20 % horného krytia kanála.

(6) Potrubný kanál musí

a) byť vyhotovený z konštrukčných prvkov druhu D1,

b) byť vyhotovený z konštrukcií nepriepustných a odolných proti chemickým účinkom pretekajúcej horľavej kvapaliny,

c) mať zbernú nádrž kontrolovateľnú vizuálne, zariadením zabezpečujúcim prenos obrazu, alebo vybavenú signalizačným zariadením signalizujúcim únik horľavej kvapaliny a 

d) byť pozdĺžne vyspádovaný do zbernej nádrže.

(7) Križovanie potrubného rozvodu s pozemnou komunikáciou, so železničnou traťou alebo s električkovou traťou musí spĺňať tieto podmienky:

a) potrubný rozvod musí mať na obidvoch stranách križovania uzatváraciu armatúru,

b) pri nadúrovňovom križovaní pozemnej komunikácie musí byť potrubný rozvod uložený v chráničke alebo na potrubnom moste s nepriepustnou podlahou vyspádovanou do zbernej nádrže,

c) pri uložení potrubného rozvodu v blízkosti železničnej alebo električkovej trate musí byť potrubný rozvod chránený proti účinkom bludného prúdu,

d) pri podchode pod pozemnou komunikáciou alebo spevneným terénom musí byť potrubný rozvod uložený v potrubnom kanáli alebo v chráničke presahujúcej križovanie najmenej o 0,5 m na každú stranu, chránička musí byť nepriepustná, uzavretá a kontrolovateľná na prítomnosť horľavej kvapaliny.

(8) Potrubný rozvod môže byť vedený v potrubných kanáloch spolu s potrubím na rozvod inej látky, ak povrch potrubného rozvodu alebo povrch jeho tepelnej izolácie má teplotu najmenej o 50 °C nižšiu, ako je teplota vznietenia pretekajúcej horľavej kvapaliny okrem prípadov, keď je to technologicky nevyhnutné.

(9) Pri spoločnej trase potrubného rozvodu a potrubia s rozvodom látky korozívne agresívnej musí byť potrubný rozvod umiestnený najvyššie.

K § 37

Ustanovujú sa požiadavky na materiál potrubných rozvodov, podmienky inštalovania potrubných rozvodov na priečelí obvodových stien nad strešným plášťom a podmienky vedenia potrubných rozvodov v potrubných kanáloch. Potrubný rozvod sa musí umiestniť tak, aby nemohol byť poškodený pohyblivými časťami strojov, prípadne, aby nemohol byť ohriaty vonkajším pôsobením na teplotu vznietenia pretekajúcich horľavých kvapalín. Potrubný rozvod môže byť za stanovených podmienok vedený aj nad strešným plášťom, ale iba v prípade výrobnej stavby. Potrubný rozvod vedený pod úrovňou podlahy musí byť umiestnený v potrubnom kanáli so zabezpečeným prístupom a spĺňal stanovené požiadavky. Ak dochádza ku križovaniu potrubného rozvodu s pozemnou komunikáciou alebo s trakčným vedením, je potrebné ho chrániť chráničkou a ochranou pred bludnými prúdmi.

(1) Potrubné mosty musia byť vyhotovené z konštrukčných prvkov druhu D1 a chránené systémom ochrany pred bleskom podľa technickej normy alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

(2) Nosné konštrukcie potrubných mostov musia mať zabezpečenú požiarnu odolnosť najmenej 30 min najmenej do výšky 6 m a zároveň musia spĺňať kritérium nosnosti a stability, ak ich zrútením pri požiari môže dôjsť k porušeniu stability alebo celistvosti susedných stavieb alebo technologických zariadení.

(3) Požiarna odolnosť nosných konštrukcií potrubných mostov môže byť znížená na hodnotu R15 na základe preukázania výpočtom.

K § 38

Ustanovenie určuje požiadavky na vyhotovenie nosných konštrukcií potrubných mostov a na ich ochranu systémom ochrany pred bleskom. Z dôvodu možného tepelného namáhania a prípadnej deštrukcie v prípade požiaru sa navrhujú požiadavky na požiarnu odolnosť nosných konštrukcií.

Plnenie a stáčanie horľavých kvapalín

(1) Priestor na plnenie alebo priestor na stáčanie tvorí samostatný požiarny úsek alebo spoločný požiarny úsek.

K § 39

Ustanovenie požaduje pre priestor na plnenie a priestor na stáčanie vytvoriť samostatný alebo spoločný požiarny úsek, pričom v rámci priestoru na plnenie alebo v rámci priestoru na stáčanie môže byť vytvorených viac miest na plnenie alebo miest na stáčanie.

(1) Požiarne riziko priestoru na plnenie a priestoru na stáčanie sa neurčuje.

K § 40

Vyhláška upúšťa od požiadavky určovať požiarne riziko priestoru na plnenie a priestoru na stáčanie.

(1) Cisternové vozidlo tvorí nesnímateľná nádrž s príslušenstvom umiestnená na nákladnom vozidle alebo na prípojnom vozidle určená na prepravu horľavých kvapalín.

(2) Cisternový vozeň tvorí nesnímateľná cisterna s príslušenstvom umiestnená na vozni určená na prepravu horľavých kvapalín.

(3) Priestor na plnenie cisternového vozidla, ktorého nádrž

a) nie je rozdelená na viac od seba nezávislých komôr, musí byť vybavený záchytnou nádržou a havarijnou nádržou, ktorých spoločný objem je najmenej 25 % objemu všetkých súčasne plnených cisternových vozidiel, najmenej však objem cisternového vozidla s najväčším objemom,

b) je rozdelená na viac od seba nezávislých komôr, musí byť vybavený záchytnou nádržou a havarijnou nádržou, ktorých spoločný objem je najmenej 25 % objemu všetkých súčasne plnených komôr cisternového vozidla, najmenej však objem najväčšej komory.

(4) Ak sa v priestore na plnenie súčasne plnia cisternové vozidlá uvedené v odseku 3, záchytná nádrž a havarijná nádrž priestoru na plnenie musia mať spoločný objem najmenej 25 % objemu všetkých súčasne plnených komôr cisternového vozidla a objem najmenej 25 % objemu cisternového vozidla podľa odseku 3 písm. a), najmenej však objem najväčšieho cisternového vozidla alebo komory cisternového vozidla podľa toho, ktorý z objemov je väčší.

(5) Záchytná nádrž musí byť dimenzovaná najmenej na 5 % objemu najvyššieho počtu súčasne plnených cisternových vozidiel alebo komôr cisternového vozidla podľa odseku 3.

(6) Priestor na stáčanie cisternových vozidiel musí tvoriť vyspádovaná nepriepustná plocha zvedená do

a) kanalizácie chemicky znečistených vôd vybavenej zariadením na zachytávanie ropných látok alebo

b) záchytnej nádrže; jej objem je dimenzovaný najmenej na 5 % objemu najväčšieho počtu súčasne stáčaných cisternových vozidiel alebo komôr cisternového vozidla podľa odseku 3.

(7) Priestor na stáčanie cisternových vozidiel sa havarijnou nádržou nevybavuje.

(8) Priestor na stáčanie cisternových vozidiel sa záchytnou nádržou nevybavuje, ak sa preukázateľne stáča najviac raz za mesiac; na tento priestor na stáčanie sa nevzťahuje odsek 6.

(9) Priestor na plnenie alebo priestor na stáčanie cisternových vozňov musí byť vybavený záchytnou nádržou a havarijnou nádržou, ktorých spoločný objem musí byť najmenej 25 % objemu všetkých súčasne plnených alebo stáčaných cisternových vozňov, najmenej však objem cisternového vozňa s najväčším objemom.

(10) Priestor na plnenie alebo priestor na stáčanie cisternových vozidiel alebo cisternových vozňov môže byť na odvode zo záchytnej nádrže vybavený uzáverom proti dažďovej vode, ak sa samočinným spôsobom zabezpečí jeho otvorenie počas plnenia alebo stáčania.

(11) Na havarijnú nádrž a záchytnú nádrž priestoru na plnenie alebo priestoru na stáčanie prepravného obalu sa odseky 3 až 6, 8, 10 a 12 vzťahujú rovnako.

(12) Na havarijné nádrže a záchytné nádrže sa § 10 ods. 6 až 10, 12 až 16 vzťahujú rovnako, ak odsek 10 neustanovuje inak.

K § 41

Znenie paragrafu stanovuje požiadavku vybaviť priestor na plnenie a priestor na stáčanie cisternového vozidla a nádržkového vozňa záchytnou nádržou a havarijnou nádržou, ich dimenzovanie a požiadavky na požiarne konštrukcie. Priestor na plnenie cisternového vozidla musí byť vybavený záchytnou nádržou a havarijnou nádržou. Najmenší spoločný objem záchytnej nádrže a havarijnej nádrže je podmienený objemom plnených cisternových vozidiel. Pokiaľ je cestné cisternové vozidlo rozdelené na viac od seba nezávislých komôr, rozhodujúcim faktorom pri určovaní objemu záchytnej nádrže a havarijnej nádrže je objem komory cisternového vozidla. Priestor na plnenie alebo priestor na stáčanie nádržkových vozňov sa požaduje vybaviť záchytnou nádržou a havarijnou nádržou s najmenším objemom podľa objemu nádržkového vozňa s najväčším objemom. Vyhláška ustanovuje rozdiely v požiadavke na vyhotovenie záchytnej nádrže a havarijnej nádrže priestoru na stáčanie cisternových vozidiel a priestoru na stáčanie nádržkových vozňov. Pri určení rozdielov boli vzaté do úvahy potreby aplikačnej praxe s prihliadnutím na rozdiely v technologickom zabezpečení cisternového vozidla a nádržkového vozňa. Vyhláška ustanovuje, že v prípade preukázateľného stáčania cisternového vozidla najviac raz za mesiac, napr. pri plnení prevádzkových nádrží náhradných zdrojov elektrickej energie poháňaných prostredníctvom spaľovacieho motora na kvapalné palivá, sa priestor na stáčanie cisternového vozidla záchytnou nádržou nevybavuje. Vyhláška umožňuje odvod zo záchytnej nádrže vybaviť uzáverom proti dažďovej vode. Je však potrebné vhodným technickým riešením zabezpečiť jeho otvorenie počas plnenia alebo stáčania. Niektoré ďalšie podmienky na vyhotovenie havarijnej nádrže a záchytnej nádrže priestoru na plnenie a priestoru na stáčanie sú rovnaké ako pre prevádzkarne s horľavými kvapalinami.

(1) Požiarne deliace konštrukcie a nosné konštrukcie priestoru na plnenie a priestoru na stáčanie musia byť vyhotovené z konštrukčných prvkov druhu D1.

(2) Miesta na plnenie cisternových vozidiel a cisternových vozňov s horným plnením môžu byť vybavené lávkami, ktoré musia byť vyhotovené z materiálov triedy reakcie na oheň A1 alebo A2, umožňujúcimi prístup k jednotlivým plniacim otvorom.

K § 42

Ustanovenia upravujú požiadavky na požiarne deliace konštrukcie priestoru na plnenie a priestoru na stáčanie. Taktiež sa ustanovuje že v prípade, ak k miestu na plnenie cisternových vozidiel a nádržkových vozňov s horným plnením bude prístup k plniacim otvorom prostredníctvom lávok, tieto musia byť v nehorľavom vyhotovení.

(1) Odstupová vzdialenosť od priestoru na plnenie a od priestoru na stáčanie sa určuje podľa technickej normy alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami v závislosti od

a) plošnej hustoty tepelného toku,

b) dĺžky požiarneho úseku,

c) výšky požiarneho úseku a 

d) veľkosti požiarne otvorenej plochy požiarneho úseku.

(2) Plošná hustota tepelného toku je vyjadrená ekvivalentným časom trvania požiaru

a) 120 min pre priestor na plnenie alebo priestor na stáčanie,

b) 50 min pre priestor na plnenie alebo priestor na stáčanie vybavený stabilným hasiacim zariadením.

(3) Dĺžka požiarneho úseku v metroch je šesťnásobok počtu miest na plnenie alebo miest na stáčanie, najviac však 30 m.

(4) Výška požiarneho úseku pre potrebu určenia odstupovej vzdialenosti je 6 m.

(5) Vymedzenie požiarne nebezpečného priestoru určuje technická norma alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

(6) V požiarne nebezpečnom priestore priestoru na plnenie a priestoru na stáčanie môže byť

a) umiestnený neuzatvorený sklad horľavých kvapalín priamo s ním technologicky súvisiaci,

b) umiestnené čerpacie zariadenie funkčne a technologicky súvisiace s prevádzkou tohto priestoru, alebo

c) iná stavba, ak jej požiarne deliace konštrukcie majú požiarnu odolnosť určenú podľa osobitného predpisu.

K § 43 

Ustanovenie zakotvuje podmienky pre určovanie odstupovej vzdialenosti od priestoru na plnenie a od priestoru na stáčanie, určenie dĺžky a výšky požiarneho úseku a vymedzenie požiarne nebezpečného priestoru. Ustanovuje sa odstupová vzdialenosť od priestoru na plnenie a od priestoru na stáčanie, ktorá sa určuje v závislosti od plošnej hustoty tepelného toku, dĺžky požiarneho úseku, výšky požiarneho úseku a veľkosti požiarne otvorenej plochy požiarneho úseku. Plošná hustota tepelného toku je vyjadrená ekvivalentným časom trvania požiaru 120 min., 50 min. alebo 15 min. Vyhláška určuje výšku požiarneho úseku priestoru na plnenie a výšku od priestoru na stáčanie na 6 m a dĺžku požiarneho úseku priestoru na plnenie a dĺžku od priestoru na stáčanie určuje ako šesťnásobok počtu miest na plnenie alebo miest na stáčanie, najviac však 30 m. Ustanovuje sa aj vymedzenie požiarne nebezpečného priestoru a určujú sa stavby, ktoré môžu byť v tomto priestore. 

(1) Kovové konštrukcie a kovové časti technologického zariadenia musia byť vodivo prepojené, uzemnené a musia byť chránené pred účinkami statickej elektriny a systémom ochrany pred bleskom podľa technickej normy alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

(2) Cisternové vozidlo a cisternový vozeň musia byť počas stáčania alebo plnenia horľavou kvapalinou (Pozn.: text vo vete zrejme v origináli chýba)

K § 44

Ustanovuje sa potreba opatriť priestor na plnenie a priestor na stáčanie systémom ochrany pred bleskom a pred účinkami statickej elektriny.

§ 45 Prevádzkovo-technické podmienky priestoru na plnenie a priestoru na stáčanie

(1) Pri plnení alebo pri stáčaní je zakázané fajčiť a používať otvorený oheň.

(2) Cisternové vozidlo a cisternový vozeň musia byť pri plnení alebo stáčaní zabezpečené proti samovoľnému pohybu.

(3) Pri stáčaní horľavých kvapalín pretlakom musí byť na strane zdroja pretlaku inštalované zariadenie, ktoré nedovolí prekročenie najväčšieho povoleného prevádzkového pretlaku nádoby cisternového vozidla, cisternového vozňa alebo prepravného obalu.

(4) Rozohrievanie cisternového vozňa v priestore na stáčanie sa môže vykonávať parou, horúcou vodou alebo inými médiami s parametrami prípustnými pre vykurovacie systémy vozňov.

(5) Plnenie alebo stáčanie cisternového vozidla a cisternového vozňa sa musí vykonávať v prítomnosti stáleho dozoru obsluhy.

(6) Plnenie alebo stáčanie cisternového vozidla a cisternového vozňa možno vykonávať len v priestore na plnenie alebo v priestore na stáčanie.

(7) Plnenie alebo stáčanie je pri nebezpečenstve atmosférických výbojov zakázané.

K § 45

Toto ustanovenie upravuje prevádzkovo-technické podmienky pri plnení alebo stáčaní horľavých kvapalín ako sú zákaz fajčiť, nepoužívať poškodené technologické zariadenie, podmienky plnenia alebo stáčania cisternového vozidla alebo nádržkového vozňa počas výskytu atmosférických výbojov a podobne.

Čerpacia stanica

§ 46 Požiarne úseky čerpacej stanice

(1) Čerpacia stanica a s ňou súvisiace objekty sa členia na požiarne úseky podľa osobitného predpisu, ak odseky 2 až 5 neustanovujú inak.

(2) Úložisko skladovacích nádrží na kvapalné palivá je skladom podľa § 23 až 36.

(3) Výdajný stojan kvapalných palív môže byť kombinovaný aj s výdajnými modulmi na výdaj alternatívnych palív alebo prevádzkových kvapalín pri dodržaní požiadaviek určených výrobcom výdajného stojana.

(4) Výdajný stojan kvapalných palív, výdajný stojan kvapalných palív v kombinácii s výdajnými modulmi alternatívnych palív alebo prevádzkových kvapalín ani miesto na stáčanie cisternového vozidla s kvapalnými palivami nepatria k žiadnemu požiarnemu úseku.

(5) Výdajný stojan kvapalných palív, výdajný stojan kvapalných palív v kombinácii s výdajnými modulmi alternatívnych palív alebo prevádzkových kvapalín ani miesto na stáčanie cisternového vozidla s kvapalnými palivami nevytvárajú samostatný požiarny úsek.

K § 46

Ustanovenie upresňuje požiadavky na členenie čerpacej stanice na požiarne úseky, ktoré sa vytvárajú podľa vyhlášky o PBS, s určitými odchýlkami. Ide najmä o výdajné stojany kvapalných palív (tieto by mali spĺňať požiadavky definované v Prílohe VII SMERNICI EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2014/32/EÚ pre meracie zostavy na kontinuálne a dynamické meranie množstva kvapalín iných ako voda), alebo v kombinácii s alternatívnymi palivami, ktoré nevytvárajú samostatný požiarny úsek ani nepatria k žiadnemu požiarnemu úseku. Vyhláška ustanovuje, že súčasťou výdajného stojana kvapalných palív môže byť aj výdajný modul pre alternatívne palivá, tzv. kombinované výdajné stojany, pri dodržaní technických a bezpečnostných požiadaviek výrobcu výdajného stojana.

§ 47 Stavebné riešenie čerpacej stanice

(1) Na stavebné riešenie stavieb čerpacej stanice sa vzťahuje osobitný predpis.

(2) Nosná konštrukcia prestrešenia manipulačnej plochy čerpacej stanice a požiarnej konštrukcie prevádzkovej budovy nesmú byť z konštrukčných prvkov druhu D3.

(3) Stavebné výrobky s triedou reakcie na oheň E a F možno použiť len na presvetľovaciu časť v zastrešení manipulačnej plochy čerpacej stanice.

(4) Stavebné konštrukcie manipulačnej plochy čerpacej stanice musia byť odolné proti chemickým účinkom kvapalných palív.

(5) Kovové konštrukcie stavby čerpacej stanice, výdajných stojanov a súvisiacich technických zariadení a technologických zariadení, ktoré sú súčasťou čerpacej stanice, musia byť uzemnené, vodivo prepojené a chránené pred účinkami statickej elektriny a systémom ochrany pred bleskom podľa technickej normy alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

(6) Manipulačná plocha čerpacej stanice musí byť vyspádovaná so zvodmi do

a) kanalizácie chemicky znečistených vôd vybavenej zariadením na zachytávanie ropných látok alebo b) záchytnej nádrže; objem záchytnej nádrže je najmenej 1000 l.

(7) Výdajný stojan na kvapalné palivá s rekuperáciou pár horľavých kvapalín môže byť umiestnený vo vnútornom priestore výrobnej stavby, pričom musí byť dodržaná bezpečnostná vzdialenosť od výdajného stojana najmenej 3 m.

(8) Ak je súčasťou čerpacej stanice skladovacia nádrž, § 23 až 36 sa na ňu vzťahujú rovnako.

K § 47

Ustanovením paragrafu sa určujú podmienky stavebného riešenia čerpacej stanice. Stavebné konštrukcie manipulačnej plochy, nosná konštrukcia prestrešenia a požiarna konštrukcia prevádzkovej budovy nesmú byť z konštrukčných prvkov D3, musia byť odolné voči chemickým účinkom kvapalných palív a alternatívnych palív, kovové konštrukcie musia byť uzemnené a chránené systémom ochrany pred bleskom. Ustanovuje sa, že použitie horľavých materiálov je možné iba v prípade presvetľovacej časti zastrešenia manipulačnej plochy. Ustanovuje sa tiež vyspádovanie manipulačnej plochy buď do chemickej kanalizácie alebo do záchytnej nádrže. Veľkosť záchytnej nádrže sa dimenzuje vzhľadom k maximálnemu možnému úniku kvapalných palív z výdajného stojana. Vyhláška tiež umožňuje pre potreby niektorých technologických procesov umiestniť výdajný stojan so stanovenými parametrami do výrobnej stavby.

§ 48 Odstupová vzdialenosť a bezpečnostná vzdialenosť od čerpacej stanice

(1) Odstupovú vzdialenosť od stavby čerpacej stanice, určuje technická norma alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

(2) Odstupová vzdialenosť od skladovacích nádrží čerpacej stanice sa určuje podľa § 28.

(3) Odstupová vzdialenosť od výdajných stojanov kvapalných palív, odstupová vzdialenosť od výdajných stojanov kvapalných palív v kombinácii s výdajnými modulmi alternatívnych palív alebo prevádzkových kvapalín a odstupová vzdialenosť od miesta na stáčanie cisternového vozidla s kvapalnými palivami sa neurčuje.

(4) Výdajný stojan kvapalných palív alebo výdajný stojan kvapalných palív v kombinácii s výdajnými modulmi alternatívnych palív alebo prevádzkových kvapalín a miesto na stáčanie cisternového vozidla s kvapalnými palivami sa môže nachádzať v požiarne nebezpečnom priestore nadzemnej skladovacej nádrže kvapalných palív.

(5) Bezpečnostná vzdialenosť od výdajného stojana kvapalných palív alebo od výdajného stojana kvapalných palív v kombinácii s výdajnými modulmi alternatívnych palív alebo prevádzkových kvapalín je určená dĺžkou výdajnej hadice, najmenej však 3 m, ak nie je v technickej norme alebo inej obdobnej technickej špecifikácii s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami uvedená väčšia vzdialenosť.

(6) Bezpečnostná vzdialenosť od pripájacích armatúr miesta na stáčanie cisternového vozidla s kvapalnými palivami je najmenej 10 m.

(7) Bezpečnostná vzdialenosť podľa odsekov 5 a 6 sa môže skrátiť, ak sa nebezpečným účinkom zabráni stavebnou konštrukciou vyhotovenou z konštrukčných prvkov druhu D1, spĺňajúcou kritérium požiarnej odolnosti najmenej 120 min a zároveň kritérium celistvosti a izolácie.

(8) V bezpečnostnej vzdialenosti podľa odsekov 5 a 6 môžu byť umiestnené technické zariadenia a technologické zariadenia, ktoré sú súčasťou čerpacej stanice; to sa vzťahuje aj na zariadenie na výdaj prevádzkových kvapalín do cestných vozidiel a železničných vozidiel.

(9) V bezpečnostnej vzdialenosti výdajného stojana kvapalných palív môže byť umiestnená nadzemná skladovacia nádrž kvapalných palív.

(10) Súčasťou čerpacej stanice môže byť klietka na skladovanie a predaj fliaš so skvapalneným uhľovodíkovým plynom s najväčšou skladovacou kapacitou 200 kg.

(11) Klietka podľa odseku 10 musí byť umiestnená vo vzdialenosti najmenej

a) 6,5 m od výdajného stojanu kvapalných palív alebo od výdajného stojana kvapalných palív v kombinácii s výdajnými modulmi alternatívnych palív alebo prevádzkových kvapalín, b) 3 m od vstupu alebo otvoru do priestoru pod úrovňou terénu a c) 3 m od požiarne otvorenej plochy stavby a uložených alebo skladovaných horľavých látok.

K § 48

Znením paragrafu sa určujú odstupové vzdialenosti stavby čerpacej stanice od prevádzkovej budovy, skladovacích nádrží a pod. ako aj bezpečnostné vzdialenosti od výdajného stojana čerpacej stanice. Odstupovú vzdialenosť od stavby čerpacej stanice určuje technická norma alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami. Vyhláška upúšťa od požiadavky určovať odstupovú vzdialenosť od výdajných stojanov a od miesta na stáčanie cisternového vozidla s kvapalnými palivami a umožňuje ich umiestniť aj do požiarne nebezpečného priestoru nadzemnej skladovacej nádrže kvapalných palív (z uvedeného vyplýva, že ostatné objekty nemôžu zasahovať svojím požiarne nebezpečným priestorom do výdajných stojanov ani do miesta na stáčanie cisternového vozidla s kvapalnými palivami). Vyhláška tiež stanovuje bezpečnostné vzdialenosti od rôznych technických zariadení čerpacej stanice a taxatívne určuje podmienky pre jej možné skrátenie. Ustanovujú sa aj požiadavky na umiestnenie klietky na skladovanie a predaj fliaš so skvapalneným uhľovodíkovým plynom v rámci čerpacej stanice pri dodržaní vzdialeností od rôznych zariadení a priestorov čerpacej stanice.

§ 49 Technické zariadenia čerpacej stanice

(1) Priestor s nebezpečenstvom výbuchu okolo vyústenia vetracieho potrubia skladovacej nádrže nesmie zasahovať do žiadnej komunikácie ani do akejkoľvek stavby a technického zariadenia alebo technologického zariadenia čerpacej stanice, ktoré nie sú prispôsobené tomuto priestoru.

(2) Priestor prevádzkovej budovy čerpacej stanice musí byť priestorom bez nebezpečenstva výbuchu.

(3) Vyústenie vetracích potrubí skladovacích nádrží kvapalných palív musí byť najmenej 3 m nad úrovňou terénu alebo najmenej 1,5 m nad úrovňou strechy čerpacej stanice; tým nie je dotknuté ustanovenie odseku 1.

(4) Potrubné rozvody čerpacej stanice môžu byť vedené v potrubnom kanáli alebo zasypané v zemi.

(5) Kvapalné palivá a alternatívne palivá na čerpacej stanici sa vydávajú len z výdajného stojanu.

K § 49

Ustanovujú sa požiadavky na vytvorené priestory s nebezpečenstvom výbuchu, ktoré sú určené podľa protokolu o určení vonkajších vplyvov, najmä z hľadiska ich dosahu na komunikácie a okolité stavby čerpacej stanice s výskytom iniciačných zdrojov. Ustanovujú sa aj požiadavky na vyústenie vetracích potrubí od podzemných skladovacích nádrží, ktoré musia zabezpečiť rozptyl pár kvapalných palív.

§ 50 Prevádzkové podmienky čerpacej stanice

(1) Stáčanie cisternového vozidla je pri nebezpečenstve atmosférických výbojov zakázané.

(2) Priestor výdajných stojanov a miesto na stáčanie cisternového vozidla je miestom so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru.

(3) Priestory s nebezpečenstvom výbuchu a priestory so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru musia byť označené bezpečnostnými značkami.

(4) Miesto na stáčanie cisternového vozidla musí byť počas stáčania zabezpečené proti nežiaducemu vjazdu cestných vozidiel vhodným spôsobom.

(5) Použitý sorpčný materiál a obdobné látky so zvyškami horľavých kvapalín musia byť umiestnené v plnostennej nádobe z nehorľavého materiálu so samozatvárateľným vekom; obsah nádoby sa musí denne odstraňovať a umiestňovať na bezpečné miesto.

K § 50

Ustanovujú sa prevádzkové podmienky čerpacej stanice a požiadavky na zabezpečenie miesta na stáčanie cisternového vozidla počas stáčania a zákaz stáčania v prípade výskytu nepriaznivých okolností. Ustanovuje sa, že priestor výdajných stojanov je miestom so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru. Priestory s nebezpečenstvom výbuchu a miesto so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru musia byť označené bezpečnostnými značkami.

§ 51 Požiarne zariadenia čerpacej stanice

(1) Požiadavky na zabezpečenie vody na hasenie požiarov ustanovuje osobitný predpis.

(2) Výdajný stojan musí byť vybavený najmenej jedným prenosným práškovým hasiacim prístrojom s účinnosťou najmenej 113B.

(3) Miesto na stáčanie sa počas stáčania cisternového vozidla vybavuje najmenej jedným prenosným práškovým hasiacim prístrojom s účinnosťou najmenej 113B.

(4) Vybavenie čerpacej stanice prenosnými hasiacimi prístrojmi určuje technická norma alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

K § 51

Ustanovenia riešia vybavenie čerpacej stanice prenosnými hasiacimi prístrojmi s určenou hasiacou látkou a so stanovenou najmenšou účinnosťou. Ustanovuje sa vybaviť čerpaciu stanicu zariadeniami na zabezpečenie vody na hasenie požiarov.

§ 52 Premiestniteľná čerpacia stanica

(1) Premiestniteľná čerpacia stanica kvapalných palív (ďalej len „premiestniteľná čerpacia stanica“) nemôže byť umiestnená

a) v stavbe so zhromaždovacím priestorom, na bývanie a ubytovanie alebo zdravotníckeho zariadenia, b) v zariadení sociálnych služieb, c) v podlaží s podlahou pod úrovňou okolitého terénu, alebo d) v časti stavby s požiarnymi podlažiami nad premiestniteľnou čerpacou stanicou, ktorých únikové cesty sú ohrozené splodinami horenia požiaru premiestniteľnej čerpacej stanice.

(2) Bezpečnostná vzdialenosť od premiestniteľnej čerpacej stanice je najmenej 3 m.

(3) V bezpečnostnej vzdialenosti premiestniteľnej čerpacej stanice nesmú byť umiestnené stavby, technické zariadenia a technologické zariadenia, ktoré nie sú súčasťou premiestniteľnej čerpacej stanice; to sa nevzťahuje na zariadenie na výdaj prevádzkových kvapalín do cestných vozidiel alebo železničných vozidiel.

(4) Vzdialenosť premiestniteľnej čerpacej stanice pre skvapalnené uhľovodíkové plyny od zariadení a stavieb premiestniteľnej čerpacej stanice určuje technická norma alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

(5) Stáčanie cisternového vozidla s kvapalným palivom je pri nebezpečenstve atmosférických výbojov zakázané.

(6) Priestory s nebezpečenstvom výbuchu a priestory s nebezpečenstvom vzniku požiaru musia byť označené bezpečnostnými značkami.

(7) Každý výdajný stojan premiestniteľnej čerpacej stanice musí byť vybavený najmenej jedným prenosným práškovým hasiacim prístrojom s účinnosťou najmenej 113B.

(8) Kovové konštrukcie premiestniteľnej čerpacej stanice musia byť vodivo prepojené, uzemnené a musia byť chránené pred účinkami statickej elektriny a systémom ochrany pred bleskom podľa technickej normy alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

(9) Skladovacia nadzemná nádrž premiestniteľnej čerpacej stanice musí spĺňať požiadavky podľa § 5 ods. 8 a § 6 ods. 2.

K § 52

Vzhľadom na skutočnosť, že na trhu sa vyskytujú aj premiestniteľné čerpacie stanice, bolo potrebné stanoviť základné požiadavky na ich umiestnenie a prevádzkovanie. Je dôležité podotknúť, že sa jedná o požiadavky len na premiestniteľnú čerpaciu stanicu kvapalných palív, teda nie je prípustná kombinácia s výdajnými modulmi na výdaj alternatívnych palív.

Výroba, skladovanie a manipulácia s liehom

§ 53

(1) Výrobné priestory s liehom sú objekty podľa § 2 ods. 6 písm. i) zákona, kde dochádza k výrobe, spracovaniu, manipulácii s liehom a k plneniu a stáčaniu liehu.

(2) Sklad liehu slúži na skladovanie, príjem a výdaj liehu.

K § 53

Znenie paragrafu definuje pojem „výrobné priestory s liehom“ a „sklad liehu“.

§ 54 Požiadavky na výrobu, skladovanie a na manipuláciu s liehom

(1) Výrobné priestory s liehom a sklady liehu sa členia na požiarne úseky podľa osobitného predpisu.

(2) Za sklad liehu sa považuje aj priestor, kde dochádza k dozrievaniu liehu.

(3) Na stavebné riešenie stavby, v ktorej sa uskutočňuje výroba, skladovanie alebo manipulácia s liehom, sa vzťahuje osobitný predpis.

(4) Odstupovú vzdialenosť od stavby, v ktorej sa uskutočňuje výroba, skladovanie alebo manipulácia s liehom, určuje technická norma alebo iná obdobná technická špecifikácia s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

(5) Havarijná nádrž výrobného priestoru s liehom musí byť dimenzovaná na objem najväčšej nádrže alebo najväčšieho technologického zariadenia, najmenej však na 5 % celkového množstva liehu, ktoré sa nachádza vo výrobnom priestore s liehom; samostatná časť technológie vrátane prevádzkových nádrží s liehom musí byť vybavená uzatváracími armatúrami na zastavenie úniku liehu.

(6) Havarijná nádrž, v ktorej lieh môže voľne odhorievať, umiestnená mimo výrobných priestorov s liehom, sa z hľadiska veľkosti požiarne otvorených plôch a odstupových vzdialeností klasifikuje ako voľný sklad; výška požiarne otvorenej plochy hu = 3,0 m.

(7) V skladoch liehu a v skladoch liehu v prepravných obaloch s liehom s celkovou kapacitou

a) do 100 m³, musí byť veľkosť havarijnej nádrže najmenej 5 % celkového objemu skladovaného liehu, b) nad 100 m³ do 1 000 m³, musí byť veľkosť havarijnej nádrže najmenej 3 % celkového objemu skladovaného liehu, najmenej však 10 m³, c) nad 1 000 m³, musí byť veľkosť havarijnej nádrže najmenej 2 % celkového objemu skladovaného liehu.

(8) Miesto na plnenie alebo miesto na stáčanie liehu umiestnené mimo stavby nemusí byť vybavené záchytnou nádržou alebo havarijnou nádržou; toto miesto musí mať nepriepustnú, spevnenú a chemicky odolnú manipulačnú plochu a musí byť vybavené prenosnými záchytnými nádobami na zachytávanie možných odkvapov liehu, ktoré sa umiestňujú pod pripájacie miesto cisternového vozidla.

(9) Vetracie potrubie vybavené protiplameňovým uzáverom do nádrže nemusí byť upravené na zachytávanie pár liehu.

K § 54

Vyhláška ustanovuje špecifické požiadavky na výrobné priestory s liehom z dôvodu odlišností výrobného procesu liehu a vlastností liehu oproti horľavým kvapalinám vyrábaným najmä v petrochemickom priemysle. Ustanovuje sa, že nádrže, ktoré sa požívajú vo výrobných priestoroch s liehom, sa nepovažujú za skladovacie nádrže. Sú to technologické nádrže, ktoré tvoria súčasť technologického procesu výroby liehu. V oblasti výroby, skladovania a manipulácie s liehom je tendencia ustanoviť miernejšie požiadavky protipožiarnej bezpečnosti z hľadiska stavebného i z hľadiska prevádzkovania takýchto výrobných priestorov. Úľavy však nie je možné uplatniť na prevádzkarne, kde sa vyrába a skladuje denaturovaný – technický lieh, ktorý okrem etanolu obsahuje aj iné horľavé kvapaliny ako napr. technický benzín, petrolej, denatoniumbenzonát a pod. Takéto prevádzkarne musia spĺňať požiadavky ako horľavé kvapaliny kategórie 2. To znamená, že pre havarijné nádrže umiestnené mimo stavby s výrobnými priestormi s liehom, v ktorých lieh sa môže voľne odhorievať, sa počíta s výškou požiarne otvorenej plochy 3,0 m. Pre havarijné nádrže v skladoch liehu a v skladovacích priestoroch s liehom v prepravných obaloch platia také isté požiadavky ako pre iné sklady s horľavými kvapalinami. Ustanovujú sa odchýlky vo veľkosti havarijnej nádrže, čím väčší objem skladovaného liehu, tým nižšie percentuálne dimenzovanie veľkosti havarijnej nádrže. Miesto na plnenie a miesto na stáčanie liehu umiestnené mimo stavby nemusí byť vybavené havarijnou nádržou alebo záchytnou nádržou na rozdiel od miesta na plnenie a miesta na stáčanie iných horľavých kvapalín, musí však byť chránené proti nekontrolovateľnému rozliatiu liehu iným spôsobom.

§ 55

(1) Sklad liehu sa môže umiestniť v nadzemných požiarnych podlažiach výrobnej stavby alebo v prvom podzemnom požiarnom podlaží výrobnej stavby.

(2) Kovové konštrukcie výrobného priestoru s liehom, sklad liehu a kovové časti technologického zariadenia musia byť vodivo prepojené, uzemnené a musia byť chránené pred účinkami statickej elektriny a systémom ochrany pred bleskom podľa technickej normy alebo inej obdobnej technickej špecifikácie s porovnateľnými alebo prísnejšími požiadavkami.

K § 55

Ustanovuje sa umiestnenie skladu liehu vo výrobných priestoroch s liehom len v nadzemnom požiarnom podlaží výrobnej stavby alebo len v prvom podzemnom požiarnom podlaží výrobnej stavby. Ustanovuje sa tiež ochrana pred účinkami statickej elektriny a ochrana výrobných priestorov s liehom systémom ochrany pred bleskom.

§ 56 Vetranie výrobného priestoru s liehom

(1) Výrobný priestor s liehom musí byť vetraný prirodzeným vetraním alebo núteným vetraním; za vetraný sa považuje výrobný priestor s liehom, v ktorom je trvale zabezpečená najmenej dvojnásobná výmena vzduchu za hodinu.

(2) Prirodzené vetranie sa zabezpečuje priečnym vetraním trvale otvorenými vetracími otvormi s celkovou plochou najmenej 1 % pôdorysnej plochy miestnosti umiestnenými čo najbližšie pri podlahe a vetracími otvormi s celkovou plochou najmenej 1,3 % pôdorysnej plochy miestnosti, umiestnenými čo najbližšie pri strope.

(3) Ak je výrobný priestor s liehom vybavený plynovým detekčným systémom, trvalá dvojnásobná výmena vzduchu sa nevyžaduje, ak dôjde k

a) samočinnému ohláseniu koncentrácie 25 % dolnej medze výbušnosti na miesto trvalej obsluhy b) spusteniu núteného vetrania najmenej so šesťnásobnou výmenou vzduchu za hodinu, ak je dosiahnutá koncentrácia najviac 50 % dolnej medze výbušnosti.

K § 56

Ustanovujú sa podmienky vetrania výrobných priestorov s liehom obdobne ako pre prevádzkarne s horľavými kvapalinami. V prípade vetrania prirodzeným vetraním sú požiadavky rovnaké, a v prípade, ak sú výrobné priestory s liehom vybavené plynovým detekčným systémom, sa trvalá výmena vzduchu zabezpečená núteným vetraním nepožaduje, ak sú splnené ustanovené požiadavky.

Priestor so zdrojom elektrickej energie vyrábanej prostredníctvom spaľovacieho motora na kvapalné palivá

§ 57

(1) Priestor so zdrojom elektrickej energie vyrábanej prostredníctvom spaľovacieho motora na kvapalné palivá je priestor s náhradným zdrojom elektrickej energie alebo záložným zdrojom elektrickej energie; na účely tejto vyhlášky je to priestor v stavbe, kde je umiestnené strojové zariadenie na zabezpečenie dodávky elektrickej energie prostredníctvom spaľovacieho motora na kvapalné palivá.

(2) Priestor so zdrojom elektrickej energie vyrábanej prostredníctvom spaľovacieho motora na kvapalné palivá s celkovým objemom prevádzkovej palivovej nádrže viac ako 20 l musí tvoriť samostatný požiarny úsek.

(3) Dvojplášťová nádrž náhradného alebo záložného zdroja elektrickej energie s obidvoma plášťami vyhotovenými z nehorľavých materiálov s celkovým objemom najviac 3 m³ môže byť súčasťou požiarneho úseku priestoru so zdrojom elektrickej energie vyrábanej prostredníctvom spaľovacieho motora na kvapalné paliv.

(4) Priestor so zdrojom elektrickej energie vyrábanej prostredníctvom spaľovacieho motora na kvapalné palivá môže byť umiestnený na streche stavby bez ohľadu na požiarnu výšku stavby, ak má stavba nehorľavý konštrukčný celok alebo zmiešaný konštrukčný celok, ktorého zvislé nosné konštrukcie zaisťujúce stabilitu stavby, sú z konštrukčných prvkov druhu D1; strešný plášť musí byť vyhotovený tak, že spĺňa kritérium BROOF (t3) alebo BROOF (t4).

(5) Plnenie prevádzkovej palivovej nádrže náhradného alebo záložného zdroja elektrickej energie alebo zásobnej nádrže záložného zdroja elektrickej energie sa môže vykonávať prostredníctvom prepravných obalov; objem kvapalných palív v prepravných obaloch uložených v priestore so zdrojom elektrickej energie vyrábanej prostredníctvom spaľovacieho motora na kvapalné palivá môže byť najviac 400 l.

(6) Prepravné obaly podľa odseku 5 musia byť uložené v záchytnej nádrži, ktorej objem je rovný najmenej veľkosti najväčšieho prepravného obalu, ktorý je v nej uložený.

(7) Stáčanie cisternového vozidla do prevádzkovej palivovej nádrže náhradného alebo záložného zdroja elektrickej energie alebo do zásobnej nádrže záložného zdroja elektrickej energie sa vykonáva z miesta na stáčanie, ktoré musí byť mimo stavby; požiarne nebezpečný priestor od miesta na stáčanie sa neurčuje. Miesto na stáčanie sa nevybavuje havarijnou nádržou ani záchytnou nádržou.

(8) Pod pripojovacie miesto cisternového vozidla sa počas stáčania musí umiestniť prenosná záchytná nádoba na zachytenie možných odkvapov kvapalného paliva. Záchytná nádoba môže byť pevnou súčasťou konštrukcie cisternového vozidla.

(9) Na potrubí, ktorým sa dopravuje kvapalné palivo do prevádzkovej palivovej nádrže náhradného alebo záložného zdroja elektrickej energie alebo do zásobnej nádrže záložného zdroja elektrickej energie, ktorá je umiestnená viac ako 3 m nad úrovňou terénu, musí byť nainštalovaná spätná klapka.

(10) Po skončení plnenia sa musí potrubie bezpečne vyprázdniť.

K § 57

Znením paragrafu sa ustanovujú požiadavky na umiestnenie priestoru so zdrojom elektrickej energie prostredníctvom spaľovacieho motora na kvapalné palivá v stavbe, riešenie protipožiarnej bezpečnosti z hľadiska určenia požiarneho úseku, maximálneho objemu prevádzkovej palivovej nádrže a jej plnenia. Tieto požiadavky vyplývajú z potrieb aplikačnej praxe s prihliadnutím na súčasný technický stav a zabezpečenie zdrojov elektrickej energie vyrábanej prostredníctvom spaľovacieho motora na kvapalné palivá. Ustanovuje sa, že priestor so záložným zdrojom elektrickej energie musí tvoriť samostatný požiarny úsek. Ak sa v takomto požiarnom úseku nachádza dvojplášťová nádrž s horľavou kvapalinou s obidvoma plášťami z nehorľavých materiálov s objemom najviac 3 m³, môže byť súčasťou tohto požiarneho úseku. Vyhláška ustanovuje, že za stanovených podmienok je možné umiestniť priestor so záložným zdrojom elektrickej energie na streche stavby a upravuje podmienky plnenia prevádzkovej palivovej nádrže náhradného zdroja elektrickej energie alebo záložného zdroja elektrickej energie. Stáčanie cisternového vozidla sa musí vykonávať z miesta na stáčanie. Vyhláška ustanovuje aj najväčší objem prevádzkovej palivovej nádrže, ktorý je v súlade s technickými parametrami súčasných zdrojov elektrickej energie vyrábanej prostredníctvom spaľovacieho motora na kvapalné palivá.

Ukladanie horľavých kvapalín

§ 58

(1) Za priestor na ukladanie horľavých kvapalín sa považuje

a) priestor, v ktorom sú splnené požiadavky podľa § 59 až 61 alebo

b) iný priestor, ktorý spĺňa hodnoty uvedené v prílohe č. 1.

(2) Horľavé kvapaliny na pracovisku možno ukladať v prepravnom obale nad dno záchytnej nádrže tak, aby pri úniku horľavej kvapaliny z prepravného obalu nedošlo k zmáčaniu vonkajšieho povrchu ostatných prepravných obalov horľavou kvapalinou zachytenou v záchytnej nádrži; záchytná nádrž nemusí byť prepojená s havarijnou nádržou.

(3) Objem záchytnej nádrže podľa odseku 2 musí byť najmenej rovnaký alebo väčší ako je objem najväčšieho prepravného obalu, ktorý je v nej uložený.

(4) Do množstva horľavých kvapalín podľa odseku 1 sa nezapočítavajú

a) horľavé kvapaliny s bodom vzplanutia nad 55 °C v uzavretom systéme strojového zariadenia, b) kvapalné palivá nachádzajúce sa v palivových nádržiach cestných vozidiel so spaľovacím motorom na kvapalné palivá a v palivových nádržiach pracovných strojov so spaľovacím motorom na kvapalné palivá.

(5) Horľavé kvapaliny sa nesmú ukladať

a) v spoločných častiach bytových domov, b) v obytných bunkách stavieb na ubytovanie, c) v požiarnych úsekoch so zhromažďovacím priestorom, d) na streche a v podkroví stavby na bývanie a ubytovanie, stavby zdravotníckeho zariadenia a zariadenia sociálnych služieb, administratívnej budovy alebo e) na únikových cestách stavebne oddelených od iných priestorov stavby.

K § 58

Ustanovujú sa priestory na ukladanie horľavých kvapalín – predajňa a sklad predajne, garáže, stavby na bývanie a ubytovanie skupiny A a iné priestory, ktoré spĺňajú objemy horľavých kvapalín kategórie 2 a kategórie 3 v prílohe č. 1 vyhlášky. Povolené objemy ukladaných horľavých kvapalín kategórie 1 sú uvedené v ustanoveniach platných pre horľavé kvapaliny kategórie 1. Na rozdiel od starej vyhlášky sa zjednotili objemy horľavých kvapalín pre predajne, predajné sklady a sklady predajne a iné priestory (napr. pracoviská). Objemy horľavých kvapalín pre garáže a stavby na bývanie a ubytovanie skupiny A sa upravili na základe potrieb aplikačnej praxe. Nezmenená zostala aj požiadavka, aby prepravné obaly boli uložené v záchytnej nádrži nad hornou úrovňou dimenzovania, ktorej objem sa rovná najväčšiemu uloženému prepravnému obalu. Ustanovujú sa aj prípady, kedy sa objemy horľavých kvapalín nezapočítavajú do celkového uloženého objemu horľavých kvapalín. Ustanovujú sa aj priestory, v ktorých je ukladanie prepravných obalov s horľavými kvapalinami zakázané.

§ 59 Predajňa, sklad predajne

(1) Najväčší dovolený objem horľavých kvapalín, ktorý možno ukladať alebo používať v priestore predajne alebo v priestore skladu predajne, je uvedený v prílohe č. 1.

K § 59

Ustanovuje sa najvyšší dovolený objem horľavých kvapalín v predajných priestoroch, ktorý je uvedený v prílohe č. 1 vyhlášky. Dovolený objem horľavých kvapalín závisí od pôdorysnej veľkosti daného priestoru.

(1) V priestore jedného státia jednotlivej alebo radovej garáže sa môže ukladať najviac 20 l horľavých kvapalín v nerozbitných prepravných obaloch.

K § 60

Ustanovuje sa najvyšší dovolený objem horľavých kvapalín v garáži v priestore jedného miesta na státie jednotlivej a radovej garáže. Vypustili sa požiadavky na ukladanie horľavých kvapalín pre hromadné garáže. Oproti starej vyhláške sa dovolený objem znížil a zlúčili sa objemy pre kvapalné palivá a iné horľavé kvapaliny.

§ 61 Stavba na bývanie

(1) V stavbe na bývanie skupiny A možno ukladať najviac 200 l horľavých kvapalín.

(2) V jednej miestnosti príslušenstva bytu možno ukladať najviac 20 l horľavých kvapalín.

K § 61

Ustanovuje sa najvyšší dovolený objem horľavých kvapalín v stavbe na bývanie a ubytovanie skupiny A na najviac 200 l a upravil sa najvyšší prípustný objem horľavých kvapalín ukladaných v jednej miestnosti príslušenstva bytu.

Prevádzkovo-technické podmienky skladovania a ukladania horľavých kvapalín

§ 62

(1) Prepravný obal a nádrž s objemom do 1 000 m³ možno plniť horľavými kvapalinami najviac na 95 % ich objemu.

(2) Nádrž s objemom viac ako 1 000 m³ možno plniť horľavými kvapalinami najviac na 97 % ich objemu.

(3) Prepravný obal, v ktorom je horľavá kvapalina, musí byť skladovaný v sklade; to platí tiež na prázdny prepravný obal, ktorý nie je zbavený zvyškov horľavých kvapalín.

(4) Prázdny prepravný obal sa musí skladovať oddelene od plného prepravného obalu a miesto jeho skladovania musí byť označené nápisom PRÁZDNE OBALY.

(5) Prepravný obal s horľavou kvapalinou sa pri ukladaní do regálov môže skladovať najviac do výšky 6 m.

(6) Prepravný obal môže byť pri voľnom skladovaní ukladaný najviac v troch vrstvách.

(7) Prepravný obal musí byť uzatvorený a uložený vždy plniacim otvorom smerom nahor; to neplatí na prázdny vyčistený prepravný obal.

(8) Horľavé kvapaliny musia byť skladované v sklade podľa § 23 až 36; to sa nevzťahuje na ukladanie horľavých kvapalín.

(9) V požiarnom úseku uzatvoreného skladu, v ktorom sa skladuje viac ako 100 m³ horľavých kvapalín kategórie 2 a kategórie 3 v prepravných obaloch, možno s horľavými kvapalinami manipulovať len v priestore stavebne oddelenom od skladovacieho priestoru vetraného podľa § 14; tento priestor musí byť vybavený najmenej jedným prenosným hasiacim prístrojom vhodného typu.

(10) V sklade nesmú byť uložené látky, ktoré nesúvisia s prevádzkou skladu, ak odsek 11 neustanovuje inak.

(11) V sklade možno skladovať aj iné kvapaliny, ak sa vhodným spôsobom preukáže, že pri ich vzájomnom zmiešaní sa neuvoľňujú toxické ani žieravé zmesi, produkty alebo splodiny; celkový objem skladovaných horľavých kvapalín a iných kvapalín nesmie presiahnuť objem ustanovený na príslušný druh skladu.

(12) V sklade, v prevádzkarni a na mieste, kde sa horľavé kvapaliny ukladajú alebo kde sa s nimi manipuluje, sa nesmie fajčiť a ani používať otvorený oheň; na vstupných dverách do skladu a prevádzkarne a na mieste, kde sa horľavé kvapaliny ukladajú, musí byť umiestnený nápis ZÁKAZ FAJČENIA A VSTUPU S OTVORENÝM OHŇOM a označenie príslušného priestoru.

(13) Na odstraňovanie rozliatych horľavých kvapalín možno používať len vhodný nehorľavý sorpčný materiál, u ktorého ani po jeho nasiaknutí rozliatymi horľavými kvapalinami nenastane jeho samovznietenie.

(14) Použitý sorpčný materiál a obdobné látky so zvyškami horľavých kvapalín musia byť umiestnené v plnostennej nádobe z nehorľavého materiálu so samozatvárateľným vekom; obsah nádoby sa musí denne odstraňovať a umiestňovať na bezpečné miesto.

(15) Sklad, prevádzkareň, priestor na stáčanie a priestor na plnenie sa považujú za miesta so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru.

K § 62

Ustanovujú sa najväčšie objemy, na ktoré je možné plniť prepravný obal alebo nádrž s horľavou kvapalinou. Prázdne prepravné obaly sa musia skladovať oddelene od plných prepravných obalov v sklade horľavých kvapalín plniacim otvorom nahor. Ustanovená je maximálna výška pri skladovaní prepravných obalov v regáloch. V sklade horľavých kvapalín nie je možné skladovať iné horľavé látky nesúvisiace s prevádzkou skladu okrem iných kvapalín, ktoré nereagujú so skladovanými horľavými kvapalinami. Sorpčný materiál, ktorý sa používa na odstraňovanie rozliatych horľavých kvapalín, sa musí umiestňovať do plnostennej nádoby z nehorľavého materiálu so samozatvárateľným vekom z dôvodu možného samovznietenia. Obsah nádoby sa musí denne odstraňovať a umiestňovať na bezpečné miesto. Sklad je miesto so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, a preto je tu zakázané fajčiť a používať otvorený oheň. Ustanovuje sa počet hasiacich prístrojov a minimálna hasiaca účinnosť.

§ 63 Manipulácia s horľavými kvapalinami

(1) Manipulovať s horľavými kvapalinami možno len podľa tejto vyhlášky.

K § 63

Ustanovuje sa, že manipulovať s horľavými kvapalinami bude možné iba podľa tejto vyhlášky.

Prechodné a záverečné ustanovenia

§ 64

(1) Projektovú dokumentáciu pre stavebný zámer vyhotovenú do 31. marca 2026 možno predložiť ku konaniu o stavebnom zámere do 30. septembra 2026.

(2) Doterajší predpis účinný do 31. marca 2026 sa vzťahuje na stavbu s horľavou kvapalinou a miesto s horľavou kvapalinou do vykonania

a) stavebnej úpravy, zmeny dokončenej stavby alebo zmeny v užívaní stavby, ktoré sú odsúhlasené stavebným úradom podľa osobitného predpisu, alebo b) zmeny prevádzkového zariadenia s horľavou kvapalinou, ktorá nevyžaduje odsúhlasenie stavebným úradom podľa osobitného predpisu.

(3) Kde sa v právnych predpisoch používa pojem horľavá kvapalina I. triedy nebezpečnosti alebo horľavá kvapalina s nízkym bodom varu, rozumie sa tým horľavá kvapalina, ktorej bod vzplanutia je najviac 21 °C.

(4) Kde sa v právnych predpisoch používa pojem horľavá kvapalina II. triedy nebezpečnosti, rozumie sa tým horľavá kvapalina, ktorej bod vzplanutia je viac ako 21 °C a najviac 55 °C.

(5) Kde sa v právnych predpisoch používa pojem horľavá kvapalina III. triedy nebezpečnosti, rozumie sa tým horľavá kvapalina, ktorej bod vzplanutia je viac ako 55 °C a najviac 60 °C, alebo plynový olej, motorová nafta a ľahké vykurovacie oleje, ktorých bod vzplanutia je najmenej 55 °C a najviac 75 °C.

(6) Horľavá kvapalina IV. triedy nebezpečnosti podľa doterajších predpisov sa nepovažuje za horľavú kvapalinu.

K § 64

Projektovú dokumentáciu vypracovanú podľa predpisov účinných do 31. decembra 2025 bude možné doložiť k žiadosti o záväzné stanovisko k stavebnému zámeru ešte 6 mesiacov od nadobudnutia účinnosti vyhlášky, teda najneskôr do 30. júna 2026. Ustanovuje sa, že stavby a priestory s výskytom horľavých kvapalín vyhotovené a skolaudované podľa doterajších predpisov sa budú považovať za stavby a priestory podľa tejto vyhlášky. Pokiaľ sa stavebník rozhodne na existujúcich stavbách realizovať stavebné úpravy, zmenu dokončenej stavby alebo zmenu účelu stavby so súhlasom stavebného úradu, tak tieto zmeny musia byť zrealizované podľa tejto vyhlášky. V prípade, ak majiteľ stavby už nebude mať záujem ďalej prevádzkovať stavbu alebo priestor s výskytom horľavých kvapalín podľa projektovej dokumentácie, na základe ktorej bola stavba skolaudovaná (napr. z dôvodu, že v jej priestoroch sa už nebudú vyskytovať látky, na ktoré sa vzťahuje nová vyhláška o protipožiarnej bezpečnosti pri výstavbe a používaní objektov, v ktorých sa používajú horľavé kvapaliny), bude možné urobiť zamýšľané zmeny iba na základe odsúhlaseného riešenia protipožiarnej bezpečnosti pre konania, ktoré upravuje stavebný zákon (napr. zmena v užívaní stavby) a rozhodnutia vecne príslušného stavebného úradu o novom spôsobe užívania v zmysle stavebného zákona. V prechodných ustanoveniach sa zadefinovali pojmy „Horľavá kvapalina I. triedy nebezpečnosti a horľavá kvapalina s nízkym bodom varu“, „Horľavá kvapalina II. triedy nebezpečnosti“, „Horľavá kvapalina III. triedy nebezpečnosti“ a „Horľavá kvapalina IV. triedy nebezpečnosti“, ktoré sa používajú v iných právnych predpisoch. Týmito ustanoveniami sa zabezpečí funkčnosť ustanovení v iných právnych predpisov.

§ 65

(1) Táto vyhláška bola prijatá v súlade s právne záväzným aktom Európskej únie v oblasti technických predpisov.

K § 65

Deklaruje sa súlad navrhovanej vyhlášky s právne záväzným aktom Európskej únie v oblasti technických predpisov.

§ 66

(1) Ruší sa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 96/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú zásady požiarnej bezpečnosti pri manipulácii a skladovaní horľavých kvapalín, ťažkých vykurovacích olejov a rastlinných a živočíšnych tukov a olejov.

K § 66

Ruší sa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 96/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú zásady požiarnej bezpečnosti pri manipulácii a skladovaní horľavých kvapalín, ťažkých vykurovacích olejov a rastlinných a živočíšnych tukov a olejov.

§ 67

(1) Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. apríla 2026 okrem § 4 ods. 2, ktorý nadobúda účinnosť 1. októbra 2026.

K § 67

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. apríla 2026 okrem § 4 ods. 2, ktorý nadobúda účinnosť 1. októbra 2026 z dôvodu poskytnutia dostatočného času pre označenie nádrží podľa tejto vyhlášky.