Dôvodová správa k vyhláške o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou
B. Osobitná časť
K § 1
Predmet úpravy ustanovuje požiadavky na miesto výkonu práce v súvislosti s obmedzovaním zvýšenej fyzickej záťaže pri práci, posúdenie fyzickej záťaže pri práci, ktoré pozostáva z hodnotenia celkovej fyzickej záťaže a lokálnej fyzickej záťaže. Ďalej ustanovuje požiadavky na hodnotenie celkovej fyzickej záťaže pri práci, pri ktorej je riziko poškodenia zdravia z celkového preťaženia organizmu a obehového systému a na predchádzanie tomuto riziku, hodnotenie lokálnej fyzickej záťaže pri práci, pri ktorej je riziko poškodenia zdravia podporno-pohybového systému, najmä kostí, kĺbov, svalov, šliach a nervov a na predchádzanie tomuto riziku. Ustanovuje požiadavky na posúdenie zdravotného rizika a vykonávanie opatrení, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru zvýšenú fyzickú záťaž pri práci.
K § 2
Návrh vyhlášky vymedzuje pojmy upravujúce ochranu zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, ktoré sú dôležité na účel tejto vyhlášky.
K § 3
Ustanovujú sa požiadavky na miesto výkonu práce v súvislosti s obmedzovaním zvýšenej fyzickej záťaže pri práci. Zavádza sa medzinárodne používaný pojem „ergonomické“ požiadavky, ktorý tak zjednocuje aj medzinárodne zaužívanú terminológiu.
V návrhu vyhlášky sa odporúča pri zabezpečení ergonomických požiadaviek na miesto výkonu práce prihliadať aj na subjektívne hodnotenie fyzickej záťaže zamestnancami. Týmto spôsobom návrh vyhlášky odkazuje na účastnícku ergonómiu.
K § 4
Ustanovuje sa základná štruktúra posúdenia fyzickej záťaže pri práci podľa všetkých jej zložiek vrátane ručnej manipulácie s bremenami, ktorá je upravená v osobitnom predpise. Zložky fyzickej záťaže sú: celková fyzická záťaž, ručná manipulácia s bremenami pri zdvíhaní, prenášaní, tlačení a ťahaní, nepriaznivé pracovné polohy, jednostranná záťaž horných končatín a lokálna svalová záťaž. Hodnotenie celkovej fyzickej záťaže sa vykonáva hodnotením energetického výdaja.
Zložky fyzickej záťaže hodnotené podľa návrhu vyhlášky zodpovedajú doposiaľ hodnoteným zložkám fyzickej záťaže podľa predchádzajúcej vyhlášky. Návrh vyhlášky upravuje zvlášť požiadavky na hodnotenie jednostrannej záťaže horných končatín, ktoré boli doposiaľ súčasťou hodnotenia lokálnej svalovej záťaže. Dôvodom vyčlenenia tejto zložky sú jednak osobitné požiadavky na hodnotenie jednostrannej záťaže horných končatín a jednak skutočnosť, že k poškodeniu horných končatín z jednostrannej záťaže môže dôjsť aj bez priamej súvislosti k lokálnej svalovej záťaži horných končatín (ako napr. v prípade artróz).
Definuje sa povinnosť hodnotiť zložku lokálnej svalovej záťaže v prípade, ak svalová záťaž nebola dostatočne zohľadnená pri posudzovaní nepriaznivých pracovných polôh, jednostrannej záťaže horných končatín alebo ručnej manipulácie s bremenami.
Spôsob hodnotenia zložiek fyzickej záťaže a spôsob určenia fyziologických a fyzikálnych ukazovateľov má byť dostatočne presný a spoľahlivý vzhľadom na účel hodnotenia. Za spôsob hodnotenia fyzickej záťaže a za určovanie fyziologických a fyzikálnych ukazovateľov fyzickej záťaže na účel posúdenia zdravotného rizika je, tak ako doposiaľ, zodpovedná pracovná zdravotná služba.
ssPri hodnotení zložiek fyzickej záťaže sa zohľadňujú bremená, ktoré sú podľa osobitného predpisu definované hmotnosťou od 3 kg, ale aj predmety ľahšie ako bremená.
K § 5 až 9
Uvádzajú sa požiadavky na hodnotenie jednotlivých zložiek fyzickej záťaže s uvedením odkazu na prílohu, v ktorej sú ku každej zložke fyzickej záťaže uvedené zásady hodnotenia, podmienky súvisiace s rizikom poškodenia zdravia a limitné hodnoty.
Požiadavky na hodnotenie celkovej fyzickej záťaže.
Požiadavky na hodnotenie ručnej manipulácie s bremenami pri zdvíhaní, prenášaní, tlačení a ťahaní. V prípade požiadaviek na hodnotenie ručnej manipulácie s bremenami pri zdvíhaní, prenášaní, tlačení a ťahaní sa odkazuje na osobitný predpis, ktorým je nariadenie vlády Slovenskej republiky o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami.
Požiadavky na hodnotenie nepriaznivých pracovných polôh.
Požiadavky na hodnotenie jednostrannej záťaže horných končatín.
Požiadavky na hodnotenie lokálnej svalovej záťaže.
K § 10
Odkazuje na povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika fyzickej záťaže pri práci a vypracovanie posudku o riziku pri fyzickej záťaži v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou podľa zákona č. 355/2007 Z. z. vrátane náležitostí posudku o riziku.
Súčasťou posúdenia zdravotného rizika je identifikácia zložiek fyzickej záťaže pri práci a spôsob ich hodnotenia, opis vykonávanej činnosti so zohľadnením pracovných podmienok na pracovných miestach, časový údaj o trvaní práce spojenej s fyzickou záťažou alebo časové snímky práce, hodnotenie jednotlivých zložiek fyzickej záťaže a porovnanie výsledkov hodnotenia s limitnými hodnotami pri zohľadnení podmienok súvisiacich s rizikom poškodenia zdravia z fyzickej záťaže, kategorizácia práce s určením miery zdravotného rizika, plán riadenia rizika, vykonané a plánované technické, organizačné a iné opatrenia na zníženie zdravotného rizika. Opis vykonávanej činnosti a časové údaje o trvaní práce majú uvádzať základné informácie o pracovnej činnosti vo vzťahu k hodnotenej zložke fyzickej záťaže tak, aby bol ozrejmený charakter a trvanie fyzickej záťaže pri práci.
Vypracovanie prevádzkového poriadku sa u fyzickej záťaže nepožaduje. Informácie relevantné pre zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov sú v posudku o riziku.
K § 11
Uvádzajú sa technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo znížia na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru zvýšenú fyzickú záťaž pri práci. Súčasťou opatrení je aj školenie a zácvik zamestnancov na prácu v správnych pracovných polohách a na vykonávanie správnych pracovných pohybov z hľadiska fyziológie práce; cielená rehabilitácia vo vzťahu k práci, preventívne cvičenie, uplatnenie poznatkov účastníckej ergonómie pri znižovaní negatívneho pôsobenia fyzickej záťaže na zdravie a celkovú pohodu zamestnancov pri práci. Medzi opatrenia patrí aj vhodná úprava pracovného postupu s ohľadom na fyzickú záťaž pri práci.
Určuje sa, že u tehotných žien, matiek do deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacich žien, vykonávajúcich prácu s celkovou alebo lokálnou fyzickou záťažou je potrebné rešpektovať odporúčanie príslušného lekára, týkajúce sa úpravy režimu práce a odpočinku, prípadne časového obmedzenia a trvania práce, ak si to vyžaduje zdravotný stav ženy, ochrana plodu a nerušený priebeh tehotenstva.
K § 12
Zrušuje sa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 542/2007 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci.
K § 13
Navrhuje sa dátum nadobudnutia účinnosti vyhlášky 1. október 2026.
K prílohe č. 1
Špecifikujú sa základné požiadavky na miesto výkonu práce. Medzi základnými požiadavkami je aj požiadavka, ktorá zabezpečuje, aby priestory a vzdialenosti dosahu rúk na pracovnom mieste boli prispôsobené telesným rozmerom zamestnancov a prirodzeným pohybom končatín zamestnancov tak, aby nedochádzalo k zaujatiu fyziologicky nepriaznivých pracovných polôh.
V návrhu vyhlášky sa pre určovanie priestorových rozmerov a dosahových vzdialeností miesta výkonu práce a požiadaviek na nábytok na pracovisku odkazuje na požiadavky uvedené v európskych normách, resp. iných relevantných zdrojoch.
Len v prípade, ak nie sú použité komplexné požiadavky uvedené v normách, vyhláška uvádza v zjednodušenej forme v tabuľkovom prehľade a s obrazovými prílohami základné požiadavky na priestorové rozmery a dosahové vzdialenosti spracované v súlade s platnými európskymi normami.
Precizuje sa odborná terminológia, napr. výška pracovnej manipulačnej roviny bola nahradená výrazom pracovná výška, ktorá je presnejšia, keďže v sebe zahŕňa akékoľvek miesto výkonu práce.
V praxi, najmä vo fáze plánovania pracovného miesta, je potrebná rýchla orientácia v požiadavkách na sily pri ovládaní pák, preto bola do návrhu vyhlášky prevzatá z predchádzajúcej vyhlášky definícia typov ovládačov a minimálne a maximálne sily na ich ovládanie.
Zjednotenie zásadných požiadaviek na miesto výkonu práce uvedených v návrhu vyhlášky s požiadavkami technických noriem, ktorými sa spravidla riadia projektanti pri plánovaní a navrhovaní pracovných miest, strojov a pracovísk, pomôže odstrániť nejednotné požiadavky.
K prílohe č. 2
Uvádzajú sa požiadavky na hodnotenie celkovej fyzickej záťaže.
Zásady hodnotenia celkovej fyzickej záťaže pri práci ako aj limitné hodnoty sú v súlade s predchádzajúcou vyhláškou, t. j. obsahovo nedošlo k významnej zmene. Návrh vyhlášky však precizuje niektoré podrobnosti hodnotenia v zmysle zavedenej praxe v SR, napríklad „energetický výdaj krátkodobý“ nahrádza doposiaľ zavedený výraz „energetický výdaj minútový“. U energetického výdaja krátkodobého je ďalej spresnené, že sa hodnotí pri prácach, pri ktorých sa pri plnení hlavnej pracovnej úlohy vyskytujú niekoľko minút trvajúce, pravidelne sa opakujúce pracovné operácie, ktoré si vyžadujú vysokú intenzitu záťaže veľkých svalových skupín. Týmto sa hodnotenie zužuje na taký charakter práce, kde hodnotenie energetického výdaja krátkodobého je opodstatnené vo vzťahu k ochrane zdravia zamestnancov.
Upresnením kritérií hodnotenia krátkodobého energetického výdaja sa predchádza tomu, aby sa do rizika zaradili práce, pri ktorých sa zistí (spravidla pri kontinuálnom meraní srdcovej frekvencie) len okamihové prekročenie energetického výdaja, bez jednoznačnej súvislosti s celkovou fyzickou záťažou pri práci. Týmto sa predpokladá zníženie počtu prác zaradených do kategórie 3 alebo 4 (rizikové práce).
Z predchádzajúcej vyhlášky sa preberajú limitné hodnoty, ktorými sú najvyššie prípustné hodnoty energetického výdaja pri práci pre mužov a ženy vo veku 18 rokov až 65 rokov a pre chlapcov a dievčatá vo veku 15 až 17 rokov.
Kritériá na hodnotenie zmenovej srdcovej frekvencie pri práci vykonávanej prevažne veľkými svalovými skupinami boli z návrhu vyhlášky vypustené, vzhľadom na to, že nie sú limitnými hodnotami na účel kategorizácie prác z hľadiska zdravotného rizika. Hodnoty srdcovej frekvencie môžu byť použité na hodnotenie energetického výdaja pri práci.
K prílohe č. 3
Návrh vyhlášky ustanovuje požiadavky na hodnotenie nepriaznivých pracovných polôh. Ustanovujú sa zásady hodnotenia nepriaznivých pracovných polôh, zóny pracovnej polohy, podmienky súvisiace s rizikom poškodenia zdravia z nepriaznivých pracovných polôh a limitné hodnoty pre nepriaznivé pracovné polohy.
Rozsah hodnotení nepriaznivej polohy sa oproti aktuálnej vyhláške zužuje len na zónu 2 a 3, respektíve len na zónu 3, ak sa zóna 2 neurčuje. Touto úpravou sa zefektívni posudzovanie zdravotného rizika z nepriaznivých pracovných polôh.
Návrh vyhlášky vychádza z rovnakých zásad hodnotenia nepriaznivých pracovných polôh a z rovnakých limitov ako predchádzajúca vyhláška, no s ohľadom na skúsenosti z praxe ďalej upresňuje niektoré zásady hodnotenia nepriaznivých pracovných polôh.
Hodnotenie nepriaznivých pracovných polôh sa vykonáva tak ako doteraz pre jednotlivé časti tela zvlášť (hlava a krk, trup, rameno, ostatné časti tela, ktoré v návrhu vyhlášky zahŕňajú polohu dolných končatín). Osobitne je vytvorená skupina „pracovné polohy celého tela“, ktorá zahŕňa prácu v ľahu, kľaku, podrepe a v sede. Nové kritériá hodnotenia polohy v sede sa týkajú sedenia s obmedzením pohybu, najmä ak je usporiadaním pracovného miesta vynútená nesprávna poloha drieku.
Podľa veľkosti vychýlenia hodnotených častí tela pri práci od neutrálnej polohy, t. j. podľa rozsahu pohybu, sú určené 3 zóny polohy, ktoré zodpovedajú doposiaľ používaným kritériám hodnotenia. Povinnosť hodnotiť nepriaznivé pracovné polohy sa zužuje len na pracovné polohy v zóne 2 a 3, u hlavy a krku a u ostatných častí tela len v zóne 3.
Upravený bol rozsah hodnotenia nepriaznivej polohy pri rotácii hlavy z 15 stupňov na 45 stupňov, nakoľko toto kritérium bolo v praxi neprimerane prísne a podľa európskej normy je limit 45 stupňov (STN EN 1005-4). Limit pre celozmenový čas je u polôh hlavy a krku predĺžený z 30 minút na 60 minút.
Zavádzajú sa limitné hodnoty, ktorými sú najvyššie prípustný celozmenový čas a najvyššie prípustný krátkodobý čas. Najvyššie prípustný celozmenový čas bol vo všeobecnosti pre polohy ponechaný tak ako v predchádzajúcej vyhláške, t. j. 160 minút v úhrne za pracovnú zmenu v zóne 2 a 30 minút v úhrne za pracovnú zmenu v zóne 3.
Podľa návrhu vyhlášky je možné pri hodnotení nepriaznivých polôh v ramene pri predpažení alebo upažení alebo ich kombinácii najvyššie prípustný celozmenový čas pri ohnutej hornej končatine v lakti predĺžiť až na dvojnásobok, t. j. až na 60 minút. A naopak pri statickom držaní predmetov s hmotnosťou viac ako 1 kg v nepriaznivej pracovnej polohe sa najvyššie prípustný celozmenový čas skracuje. Týmto sa očakáva zvýšenie presnosti hodnotenia pri určovaní prác, ktoré predstavujú zdravotné riziko. To znamená, že do kategórie práce 3 a 4 bude zahrnutých menej falošne pozitívnych (t. j. „rizikových“) prípadov. Návrh vyhlášky zároveň ponecháva viac možností na výkon opatrení, ktoré priamo vplývajú na výsledok posúdenia.
Najvyššie prípustný krátkodobý čas je v návrhu vyhlášky upresnený pre polohy jednotlivých častí tela. Doposiaľ platná vyhláška určuje tento čas intervalom 1 až 8 minút bez rozdielu hodnotenej časti tela.
Upresnenie kritérií vychádza z fyziologických princípov ako aj zo skúseností z praxe a neznižuje ochranu zdravia zamestnancov. Predĺženie časového limitu pri priaznivých podmienkach, resp. skrátenie časového limitu pri nepriaznivých podmienkach pre polohy ramena, je podložené výpočtami maximálneho času polohy hornej končatiny pri známom silovom zaťažení vystretej a ohnutej hornej končatiny (podkladom je usmernenie v prílohe B normy ISO 11226:2000).
Presne stanovené jednotné kritériá na hodnotenie najmä nepriaznivých pracovných polôh horných končatín umožňujú rozvoj a používanie elektronických nástrojov (kalkulačiek alebo softwarových aplikácií) ako pomôcok na rýchle vyhodnotenie podkladov aj u zložených úloh, v ktorých sa vyskytujú rôzne podmienky súvisiace s rizikom poškodenia zdravia. Ak v niektorých prípadoch bude nutné určiť vstupné údaje podrobnejšie ako tomu bolo doteraz, použitie elektronických nástrojov umožní v konečnom dôsledku skrátiť celkový vynaložený čas na spracovanie podkladov pre hodnotenie. V tejto súvislosti sa neočakáva žiadne výrazné navýšenie času na hodnotenie a spracovanie výsledkov zo strany pracovnej zdravotnej služby.
Po prijatí návrhu vyhlášky sa plánuje automatické výpočty v zjednodušenej forme zaradiť ako pomôcku do elektronických posudkov o riziku.
K prílohe č. 4
V návrhu vyhlášky sa ustanovujú požiadavky na hodnotenie jednostrannej záťaže horných končatín pri práci. Ustanovujú sa zásady hodnotenia práce s jednostrannou záťažou horných končatín, podmienky súvisiace s rizikom poškodenia zdravia z jednostrannej záťaže horných končatín a limitné hodnoty pre prácu s jednostrannou záťažou horných končatín.
Limitnými hodnotami sú najvyššie prípustné počty pohybov za pracovnú zmenu v závislosti od svalovej sily a počtu hodín bez dostatočného zotavenia od jednostrannej záťaže horných končatín.
Návrh vyhlášky vychádza pri hodnotení z obdobných kritérií ako platná vyhláška, t. j. z počtu pohybov horných končatín a z veľkosti vynakladanej svalovej sily; naviac upresňuje vplyv ďalších podmienok súvisiacich s rizikom poškodenia hornej končatiny z jednostrannej záťaže, najmä vplyv zotavovacích prestávok, vibrácií a spätných rázov prenášaných na ruky pri práci s rôznymi nástrojmi, mikroklimatických podmienok a pracovných polôh.
Limitné hodnoty v platnej vyhláške (definované počtami pohybov v závislosti od svalovej sily) zodpovedajú v návrhu vyhlášky približne limitným hodnotám (počtu pohybov v závislosti na svalovej sile) pri 4 až 5 hodinách práce bez dostatočného zotavenia od jednostrannej záťaže horných končatín počas pracovnej zmeny. Z uvedeného je zrejmé, že návrh vyhlášky pri porovnaní s platnou vyhláškou ani nesprísňuje ani nezmierňuje limitné hodnoty pre jednostrannú záťaž horných končatín, ale upresňuje limity vo vzťahu k zotavovacím prestávkam od jednostrannej záťaže horných končatín.
Zaraďovanie zotavovacích prestávok od jednostrannej záťaže, pri ktorých dochádza k regenerácii jednostranne namáhaných svalov hornej končatiny, patrí k jednému z najdôležitejších opatrení na zníženie zdravotného rizika z jednostrannej záťaže horných končatín.
Zotavovacia prestávka od jednostrannej záťaže horných končatín nie je prestávka od práce ako takej, ale prestávka od výkonu pracovných činností s jednostrannou záťažou, najmä rovnakých svalov hornej končatiny. Efekt zotavovacej prestávky spravidla spĺňajú bežne vykonávané pracovné činnosti, napr. kontrolné, administratívne činnosti, mnohé upratovacie činnosti, činnosti pri zabezpečení dodávky dielov alebo pri obsluhe strojov a podobne, ak sú pri nich zapájané iné svalové skupiny.
V návrhu vyhlášky sa okrem iného určuje, že vplyv vibrácií alebo mikroklimatických podmienok prenášaných na ruky zníži najvyššie prípustný počet pohybov najviac o 20%. Táto skutočnosť prispeje k jednotnosti postupu, vzhľadom na to, že doteraz nebol vplyv vibrácií a mikroklimatických podmienok pri posudzovaní rizika nijako stanovený.
Upresnenie vplyvu ďalších podmienok súvisiacich s rizikom poškodenia horných končatín z jednostrannej záťaže horných končatín otvára zároveň viac možností na výkon opatrení, ktoré priamo vplývajú na výsledok posúdenia.
Upresnením vplyvu podmienok na posudzovanie rizika z jednostrannej záťaže horných končatín sa zvyšuje presnosť posudzovania (jeho špecificita) pri zaraďovaní prác do 3. alebo 4. kategórie na opodstatnené prípady.
Požiadavky na hodnotenie jednostrannej záťaže horných končatín boli aktualizované na základe aplikačnej praxe v SR a v súlade s medzinárodne uznávanými štúdiami, ktoré sú podkladom aj pre odporúčaný prístup k hodnoteniu zdravotného rizika z opakovaných pohybov horných končatín uvedený v medzinárodnej norme (ISO 11228-3) a v európskej norme (STN EN 1005 – 5).
Presne stanovené jednotné kritériá na hodnotenie jednostrannej záťaže horných končatín umožňujú rozvoj a používanie elektronických nástrojov (kalkulačiek alebo softwarových aplikácií) ako pomôcok na rýchle vyhodnotenie podkladov aj u zložených úloh, v ktorých sa vyskytujú rôzne podmienky súvisiace s rizikom poškodenia zdravia. Ak teda v niektorých prípadoch bude nutné určiť vstupné údaje podrobnejšie ako tomu bolo doteraz, použitie elektronických nástrojov umožní v konečnom dôsledku skrátiť celkový vynaložený čas na spracovanie podkladov pre hodnotenie. V tejto súvislosti sa neočakáva žiadne výrazné navýšenie času na hodnotenie a spracovanie výsledkov zo strany pracovnej zdravotnej služby.
Po prijatí návrhu vyhlášky sa plánuje automatické výpočty v zjednodušenej forme zaradiť ako pomôcku do elektronických posudkov o riziku.
K prílohe č. 5
Návrh vyhlášky ustanovuje zásady hodnotenia lokálnej svalovej záťaže, podmienky súvisiace s rizikom poškodenia zdravia z lokálnej svalovej záťaže a limitné hodnoty pre lokálnu svalovú záťaž.
Požiadavky na hodnotenie lokálnej svalovej záťaže vychádzajú z platnej vyhlášky.
Limitnými hodnotami sú: najvyššie prípustná svalová sila zmenová priemerná pre prácu s prevahou dynamickej zložky, najvyššie prípustná svalová sila zmenová priemerná pre prácu s prevahou statickej zložky, najvyššie prípustná svalová sila krátkodobá pri dynamickej svalovej kontrakcii a najvyššie prípustná svalová sila krátkodobá pri statickej svalovej kontrakcii.
Časť upravujúca požiadavky na hodnotenie lokálnej svalovej záťaže horných končatín je v návrhu vyhlášky zahrnutá pod samostatnú zložku fyzickej záťaže, ktorou je jednostranná záťaž horných končatín. Z toho dôvodu sa limitné hodnoty počtu pohybov vo vzťahu k svalovej sile horných končatín neuvádzajú v zložke lokálna svalová záťaž, ale uvádzajú sa v zložke jednostranná záťaž horných končatín.
Lokálna svalová záťaž sa hodnotí len v prípade, že nebola dostatočne zohľadnená pri hodnotení iných zložiek fyzickej záťaže. Požiadavky na hodnotenie sa aplikujú pri pracovných činnostiach so špecifickou svalovou záťažou častí tela, ktoré neboli posúdené v rámci iných zložiek fyzickej záťaže.
Návrh uvádza zvlášť limitné hodnoty lokálnej svalovej záťaže a zvlášť limitné hodnoty pre jednostrannú záťaž horných končatín. Limitné hodnoty lokálnej svalovej záťaže sa vzťahujú na presne definovanú konkrétnu svalovú skupinu v rámci celého tela. Limitné hodnoty jednostrannej záťaže horných končatín sa vzťahujú na opakovanú (jednostrannú) lokálnu fyzickú záťaž podporno-pohybového systému celej hornej končatiny, pričom zohľadňujú aj doposiaľ zavedené kritériá v tab. č. 2 prílohy č. 3 aktuálne platnej vyhlášky, t. j. počty pohybov a svalovú silu. Okrem toho sa však zohľadňuje aj vplyv ďalších podmienok, čím sa hodnotenie spresňuje a zjednocuje.
Vytvorenie dvoch zložiek (jednostranná záťaž horných končatín a lokálna svalová záťaž) vychádza z praktickej potreby nemať pod jednou zložkou v právnom predpise dva rozdielne limity, ktoré boli a sú zdrojom nejasnej interpretácie.
V aktuálne platnej vyhláške v prílohe č. 3 sú v rozpore samotné najvyššie prípustné hodnoty lokálnej svalovej záťaže: V tabuľke č. 1 je stanovená prípustná zmenová priemerná sila pre prácu s prevahou dynamickej zložky práce na 30% Fmax. Znamená to, že všetky sily nad 30% Fmax sú nadlimitné a predstavujú zdravotné riziko. Tabuľka č. 2 v rovnakej prílohe však uvádza prípustný počet pohybov aj pre priemerné svalové sily nad 30% Fmax, teda nad prípustnú hodnotu v tabuľke č. 1. Tabuľka č. 1 sa v aktuálnej vyhláške vzťahuje na zmenové priemerné svalové sily vo vzťahu ku konkrétnej svalovej skupine lokalizovanej kdekoľvek na tele. Tabuľka č. 2 sa vzťahuje na hodnotenie lokálnej fyzickej záťaže horných končatín, ktoré je charakterizované aj v súčasne platnej vyhláške osobitnými kritériami a limitmi.
S cieľom odstrániť nesúlad medzi týmito dvomi rozdielnymi prípustnými hodnotami v rámci jednej zložky boli teda v novom návrhu vytvorené dve zložky s osobitnými limitnými hodnotami a kritériami hodnotenia. Zložka s názvom lokálna svalová záťaž sa vzťahuje ku lokálnej svalovej záťaži hodnoteného svalu, resp. svalovej skupiny ľudského tela. Zatiaľ čo názov zložky „jednostranná záťaž horných končatín“ definuje už vo svojom názve, že sa jedná o hodnotenie lokálnej fyzickej záťaže horných končatín pri jednostrannej záťaži štruktúr podporno-pohybového systému, t. j. pri záťaži spôsobenej komplexným pôsobením viacerých vplyvov (nielen pohybov a lokálnej svalovej sily, ale aj ďalších podmienok, ktoré definuje aktualizovaný návrh vyhlášky podľa súčasných odborných poznatkov.
Výraz „jednostranná záťaž horných končatín“ je výraz, ktorý sa často používa v súvislosti s hodnotením lokálnej fyzickej záťaže horných končatín aj v súčasnej praxi. Hodnotenie jednostrannej záťaže horných končatín podľa predkladaného návrhu má predchádzať vzniku ochorení horných končatín z dlhodobého nadmerného jednostranného zaťaženia (DNJZ), ktoré sú pod týmto názvom uvedené v zozname chorôb z povolania (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení). Terminológia teda prepája esenciálne kritérium hodnotenia lokálnej fyzickej záťaže horných končatín s označením skupiny ochorení pri nadmernej expozícii tejto lokálnej fyzickej záťaži horných končatín.
V súvislosti s vyššie uvedeným je teda zrejmé, že nová zložka „jednostranná záťaž horných končatín“ preberá kritériá hodnotenia lokálnej svalovej záťaže určenej pre horné končatiny z aktuálne platnej vyhlášky (a aktualizuje ich), pričom rieši odstránenie aktuálne prítomných nejasných a mätúcich skutočností dvojitých kritérií v aktuálne platnej vyhláške. V obidvoch zložkách sa vykonáva hodnotenie ukazovateľov vynaloženej svalovej sily. Tieto sa však zohľadňujú vo vzťahu k iným kritériám a limitom.
Taktiež sa osobitne definuje bremeno s hmotnosťou 3 kg a viac. Vyplýva to z podstaty rizika ručnej manipulácie s bremenami, ktorým je poškodenie driekovej chrbtice, tak ako to desaťročia uvádza aj európska smernica, ktorá je transponovaná do nariadenia vlády o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami.
Z fyziologického hľadiska teda nie je možné zamieňať si jednotlivé zložky fyzickej záťaže, ktorými sú lokálna svalová záťaž, jednostranná záťaž horných končatín a ručná manipulácia s bremenami. Každá z týchto zložiek (tak v doposiaľ platnej vyhláške, ako aj v navrhovanej vyhláške) hodnotí iné riziká.
Lokálna svalová záťaž sa hodnotí len v prípade, že nebola dostatočne zohľadnená pri hodnotení iných zložiek fyzickej záťaže. Požiadavky na hodnotenie sa aplikujú pri pracovných činnostiach so špecifickou svalovou záťažou častí tela, ktoré neboli posúdené v rámci iných zložiek fyzickej záťaže.
Práca s predmetmi s hmotnosťou nižšou ako 3 kg sa bude zohľadňovať, ak to bude opodstatnené, v iných zložkách fyzickej záťaže (napr. v hodnotení rizika poškodenia podporno-pohybového systému horných končatín).