Dôvodová správa k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.

o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“)

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony  (ďalej len „návrh zákona“). Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „Ministerstvo životného prostredia SR“) predkladá návrh zákona do legislatívneho procesu za účelom zabezpečenia záujmov ochrany vôd vyplývajúcich z  Koncepcie vodnej politiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050, schválenej uznesením vlády SR č. 372/2022 zo dňa 1. 6. 2022.

Základným cieľom navrhovanej úpravy je riešenie aplikačných problémov, ktoré vyplynuli z požiadaviek Ministerstva životného prostredia SR, okresných úradov ako orgánov štátnej vodnej správy, odborných organizácií ministerstva, správcu vodohospodársky významných vodných tokov – Slovenského vodohospodárskeho podniku, štátneho podniku, Vodohospodárskej výstavby, štátneho podniku, ako aj ustanovení týkajúcich sa povinností vlastníkov a správcov vodných stavieb akumulujúcich vodu. Slovenský vodohospodárskeho podnik, štátny podnik (ďalej len „SVP, š. p.“) a Vodohospodárska výstavba, štátny podnik (ďalej len „VV, š. p.“) patria medzi významné  strategické podniky Slovenskej republiky. SVP, š. p., vykonáva správu vodných tokov, a spoločne s VV, š. p., spravujú aj vodohospodársky významné vodné stavby.

V návrhu zákona sa upravuje aj možnosť zmluvne previesť povinnosti správcu vodnej stavby na vodohospodársky významnom vodnom toku na správcu vodohospodársky významného vodného toku za cenu dohodnutú v súlade s cenovými predpismi. Zabezpečuje sa efektívne využívanie majetkových a finančných zdrojov štátu v záujme plnenia zákonných povinností oboch správcov majetku štátu, využitie ich potenciálu a zdrojov a ich následný ekonomický rozvoj.

So zámerom spresnenia informácii o skutočných zásobách najmä podzemných vôd sa upravuje pre právnickú osobu a fyzickú osobu – podnikateľa nahlasovanie množstiev odberov povrchových vôd a podzemných vôd a vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd a podzemných vôd.

V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou sa pre právnickú osobu a fyzickú osobu – podnikateľa znižujú limitné hodnoty spoplatňovaných množstiev odberov povrchových vôd, odberov podzemných vôd, okrem odberov na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy, a limitné hodnoty spoplatňovaných množstiev pre vypúšťanie odpadových vôd. Cieľom navrhovanej zmeny je spravodlivé a adresné spoplatňovanie vodohospodárskych služieb na základe princípu „užívateľ a znečisťovateľ platí“.

V nadväznosti na opatrenia vyplývajúce z Rámcovej smernice o vode sa zavádza dodržiavanie ekologických prietokov.

Návrhom zákona sa ďalej terminologicky spresňujú niektoré doterajšie ustanovenia a zároveň sa reaguje aj na ďalšie potreby aplikačnej praxe. S cieľom zabezpečiť postup odstraňovania sedimentov sa zavádza pojem sediment a manažment sedimentov pre účely zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.

V nadväznosti na doterajšiu aplikačnú prax, ako aj požiadavky zástupcov Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky o doplnenie absentujúcej právnej úpravy pri rozhodnutí o zmene druhu pozemku z vodnej plochy na ostatnú plochu a zastavanú plochu a nádvorie a naopak sa návrhom zákona definuje pojem vodná plocha, upravujú a spresňujú doterajšie postupy ohľadom predkladania rozhodnutí podľa § 43 ods. 8 a § 23 písm. c) a d) na zápis do katastra nehnuteľností.

Súčasťou zmien a doplnení v článku I je precizovanie existujúcej právnej úpravy, predovšetkým realizáciou legislatívno-technických úprav a formulačných upresnení.

V nadväznosti na doplnený absentujúci legislatívny rámec pri zmene druhu pozemku z vodnej plochy na ostatnú plochu a zastavanú plochu a nádvorie a naopak sa novelizuje aj zákon 
č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z dôvodu zosúladenia niektorých ustanovení, resp. zjednotenia znenia citovaných zákonov s navrhovanou novelou vodného zákona.

Súčasťou predkladaného návrhu zákona je aj návrh na zmenu zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, v ktorom sa zavádza definícia prevádzky verejného vodovodu a definícia obsluhy verejnej kanalizácie. Zároveň sa nad rámec už platného zákona špecifikuje subjekt verejného práva, obec ako územie, na  ktorom sa verejný vodovod alebo verejná kanalizácia nachádza alebo obec, ktorá je vlastníkom prevádzkovo súvisiaceho verejného vodovodu alebo prevádzkovo súvisiacej verejnej kanalizácie. Ďalej sa precizuje povinnosť evidencie žúmp, zavádzajú sa správne delikty v nadväznosti na povinností v § 15 ods. 1 písm. i) a § 16 ods. 1 písm. h) týkajúce sa povinnosti vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie (alebo prevádzkovateľa VV alebo VK) vytvárať účelovú rezervu finančných prostriedkov a jej použitie na obnovu VV alebo VK v súlade s plánom obnovy VV alebo VK.

V zákone č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov sa upravuje definícia mokrade, ktorá sa dáva do súladu s Dohovorom o mokradiach (Ramsarský dohovor). V nadväznosti na novelu Trestného zákona sa pri výnimke na súhlas výrubu drevín mení značná škoda na väčšiu škodu. Ďalšie ustanovenia riešia absentujúcu náhradu škody spôsobenú chráneným živočíchom Bobrom vodným na vodných stavbách a náhradu škody spôsobenú Kormoránom veľkým na rybách vo vodárenských nádržiach a ich prítokoch. Zároveň sa zapracovala fikcia súhlasu orgánu ochrany prírody na výrub drevín pre správcu vodných tokov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ako aj na podnikateľské prostredie. Návrh zákona bude mať sociálne vplyvy a vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona nebude mať vplyvy na služby pre občana, na životné prostredie a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.

Návrh zákona nemá byť predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.

K Čl. I

K bodu 1

V § 2 písm. e) sa dopĺňa pojem močiar, nakoľko tento pojem je uvedený v § 23 ods. 1 písm. c) v súvislosti s povolením orgánu štátnej vodnej správy pri zasypávaní odstavených ramien vodných tokov, močiarov a odkrytých podzemných vôd.

K bodu 2

V § 2 písm. af) sa dopĺňa definícia ohrozenia vôd, keďže k nemu môže dôjsť nielen nakladaním s vymenovanými druhmi látok, resp. vôd, ale aj nakladaním so znečisťujúcimi látkami.

K bodu 3

V § 2 sa precizuje definícia vodohospodárskej služby v nadväznosti na definíciu v čl. 2 ods. 38 Rámcovej smernice o vode.

K bodu 4

V § 2 písm. bb) sa pre účely zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „vodný zákon“) vymedzuje pojem sediment vzhľadom na navrhovanú úpravu manažmentu sedimentov v § 2 písmeno bc) a odstraňovanie sedimentov v § 23 ods. 1 písm. e) a § 48 ods. 5 písm. x).

V § 2 písm. bd) sa zavádza definícia pojmu vodná plocha, ktorej potreba vyplynula z aplikačnej praxe pre zjednotenie a zjednodušenie postupov pre zápis zmeny druhu pozemku katastrálnymi odbormi.

V nadväznosti na úpravu § 21 ods. 7, kde sa zavádza dodržiavanie ekologických prietokov sa 
v § 2 písm. be) dopĺňa definícia pojmu ekologický prietok. Návrh sa dopĺňa z dôvodu požiadavky vyplývajúcej z Rámcovej smernice o vode a usmernenia „Ecological flows in the implementtation of the Water Framework Directive, (EC, 2016)“, ktoré na ňu nadväzuje.

K bodu 5

V § 6 ods. 5 a 6 sa navrhujú zmeny pre nahlasovanie odberov povrchových vôd a podzemných vôd a vypúšťania odpadových vôd do povrchových a podzemných vôd v závislosti od ich odobratého a vypusteného množstva. Navrhovaná zmena sa týka iba právnickej osoby a fyzickej osoby – podnikateľa. Návrh na zmenu pre nahlasovanie odobratých množstiev vôd (aj tých menších) je potrebné pre spresnenie bilancií povrchových a podzemných vôd.

K bodu 6

Navrhovanou úpravou v § 16a ods. 1 sa zavádza legislatívna skratka pre toho, kto má záujem realizovať činnosť.

K bodu 7

Úprava § 16a ods. 3 vyplynula v nadväznosti na úpravu a doplnenie § 73 ods. 13 v súvislosti s úhradou nákladov za vypracovanie odborného stanoviska odbornou organizáciou.

K bodu 8

V § 16a ods. 4 požiadavka predĺžiť uvedenú lehotu vyplynula z aplikačnej praxe.

K bodu 9

§ 21 ods. 2 písm. a)

Z aplikačnej praxe bolo zistené, že mnohým subjektom bolo vydané povolenie na odber vôd v množstvách nižších, ako sú ustanovené v ustanoveniach § 6 ods. 5, pričom nemali v povolení uvedenú povinnosť merania, preto v takýchto prípadoch nie je možné vyhodnotiť dodržiavanie základných povinností pri nakladaní s vodami, zabezpečenie trvalo udržateľného využívania daného útvaru vôd a v mnohých prípadoch následne nie je možné kvantitatívne vyhodnotiť ani nakladanie s odpadovými vodami v danej prevádzke a nie sú k dispozícii relevantné údaje potrebné pre vodnú bilanciu SR a evidenciu o vodách SR.

K bodu 10

§ 21 ods. 2 písm. b)

Povinnosť merať odoberané množstvo vôd, nevyužité množstvo podzemných vôd a hladinu podzemnej vody je nevyhnutné rozšíriť aj na odberateľov podzemných vôd zo všetkých zdrojov podzemnej vody, nielen vodárenských zdrojov, a to z hľadiska kvantitatívneho hodnotenia podzemných vôd a udržania minimálnej hladiny podzemnej vody, ktorá ešte umožňuje udržateľné využívanie vodných zdrojov a riadnu funkciu vodných útvarov s nimi súvisiacich. Povinnosť merať má byť bez možnosti variácie, nakoľko aplikačná prax preukázala, že dochádza k špekuláciám, ako sa vyhnúť povinnosti merať reálne odoberané množstvo vôd ako takých.

K bodu 11

Navrhovaným ustanovením § 21 ods. 2 písm. d) sa zavádza povinnosť merať množstvá vypúšťaných odpadových vôd. Absentujúca povinnosť má za následok neschopnosť kontroly dodržiavania určených kvantitatívnych hodnôt vypúšťaných vôd a skresľuje podklady pri posudzovaní dopadu vypúšťania odpadových a osobitných vôd v rámci vodnej bilancie SR a evidenciu o vodách SR (§ 5 ods. 14 nariadenia vlády SR č. 269/2020 Z. z.).

K bodu 12

V nadväznosti na požiadavku RSV na dosiahnutie environmentálnych cieľov bude orgán štátnej vodnej správy pri povoľovaní odberov vôd z vodného toku viazaný ekologickým prietokom vody na vodnom toku (t.j. minimálny zostatkový prietok), ktorého stanovenie bude určené vykonávacím predpisom.

K bodu 13

V § 21 ods. 8 sa rozširuje okruh odberu podzemnej vody o viaceré odberné miesta spolu z jedného útvaru podzemnej vody pre jedného odberateľa.

K bodu 14

Legislatívno-technická úprava v § 21 ods. 9 je v nadväznosti na doplnený odsek 8. Doplnením odseku 8 o odber z viacerých odberných miest spolu z jedného útvaru podzemnej vody pre jedného odberateľa by bol odsek 9 nadbytočný.

K bodu 15

§ 23 ods. 1 písm. e)

Odstraňovanie sedimentov s cieľom dosiahnutia ich rovnovážneho stavu je nevyhnutnou činnosťou smerujúcou k zabezpečeniu povinností z vodného zákona pre správu vodného toku v zmysle § 48 ods. 5 písm. b) „udržiavať korytá v stave, ktorý zabezpečuje ich prirodzenú alebo projektovanú prietočnosť a hĺbku vody“ a písm. e) „udržiavať a čistiť koryto a odstraňovať naplaveniny, ľadové a iné prekážky a dočasné ostrovy z vodného toku, čo je nevyhnutné na zabezpečenie nehateného odtoku alebo prietoku“.

K bodu 16

V § 23 ods. 2 sa precizuje text v nadväznosti na doplnenie písm. e) v odseku 1.

K bodu 17

Úprava v § 23 ods. 3 vyplynula z dôvodu, že v § 23 ods. 1 sa doplnilo písm. e). Legislatívno-technická úprava.

K bodu 18

Úprava § 26 ods. 1 vyplynula z praxe. V prípade kategorizovaných vodných stavieb je potrebné posúdiť, či navrhované stavebné úpravy uskutočnenia stavebných úprav nevyžadujú z hľadiska TBD rozhodnutie o stavebnom zámere.

K bodu 19

§ 26a ods. 1

Vzhľadom k tomu, že v ustanovení § 26a ods. 1 absentuje lehota do kedy sa má správny orgán vyjadriť, či na uskutočnenie revitalizácie postačí ohlásenie alebo je potrebné povolenie, stanovuje sa lehota 30 dní, v ktorej sa má správny orgán vyjadriť. Ide tiež o zosúladenie s novým stavebným zákonom, v zmysle ktorého overenie projektu stavieb na ohlásenie správnym orgánom sa vykoná overovacou doložkou v lehote do 30 dní. V prípade, ak správny orgán nedoručí v lehote 30 dní overovaciu doložku, predpokladá sa, že overovaciu doložku vydal.

K bodu 20

V § 26a ods. 4 sa precizuje text.

K bodu 21

Úpravou ustanovenia § 28 ods. 2 písm. k) sa odstránia súčasné nedostatky absentujúceho legislatívneho rámca, teda právnej úpravy pre vydávanie relevantných listín týkajúcich sa zmeny druhu pozemku. Podľa doterajšieho znenia zákona sa katastru nehnuteľností predkladalo rozhodnutie podľa § 23 ods. 1 písm. c) a d), § 43 ods. 8. Navrhovanou úpravou bude orgán štátnej vodnej správy vydávať vyjadrenie (záväzné stanovisko) pre konania orgánov štátnej správy na úseku katastra nehnuteľnosti, orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a orgánov štátnej správy ochrany poľnohospodárskej pôdy ako podklad pre rozhodnutie o zmene lesného pozemku na vodnú plochu alebo o inej zmene druhu pozemku, ak je pochybnosť o tom, či pozemok je, alebo nie je poľnohospodárskou pôdou, ostatnou plochou, zastavanou plochou a nádvorím.

Zároveň úprava v písmene l) vyplynula z úpravy § 97 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, ktorou sa zavádza náhrada škody spôsobenej chráneným živočíchom na vodných stavbách.

K bodom 22 až 29

V ustanovení § 32 sa upravuje možnosť ochrany iných vodných zdrojov ako vodárenských, alebo využiteľných vodárenských zdrojov v nadväznosti na problematické lokality, kde nie je prístup k pitnej vode dodávanej verejným vodovodom a zdroj podzemnej vody predstavuje jedinú alternatívu na zabezpečenie obyvateľov a zvierat pitnou vodou.

K bodu 30

Úprava ustanovenia § 36 ods. 3 je zameraná na odstránenie nepresného termínu, keďže v zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 vodného zákona komunálne odpadové vody pred ich vypúšťaním do povrchových vôd alebo podzemných vôd musia prejsť čistením, ktorým sa zabezpečia spôsobom podľa odsekov 2 a 3 požadované limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia týchto vypúšťaných vôd v závislosti od veľkosti zdroja znečistenia. Musia teda prejsť primárnym čistením. V obciach do 2000 EO buď tieto obce nemajú vybudovanú verejnú kanalizáciu alebo majú vybudovanú verejnú kanalizáciu, ale táto nezabezpečuje odvádzanie odpadových vôd do ČOV tak, aby odpadové vody prešli primeraným čistením. V súčasnosti platná legislatívna veta je nesprávna.

K bodu 31

Ustanovuje sa povinnosť evidencie malých čistiarní odpadových vôd a žúmp v súvislosti s požiadavkami EK v prebiehajúcom infringemente, pričom evidenciu budú viesť úrady, ktoré tieto stavby povoľujú. Nakoľko žumpa je stavebný objekt, ktorý je súčasťou hlavnej stavby, povoľuje ho stavebný úrad, evidenciu vedú stavebné úrady. Malé čistiarne odpadových vôd sú vodné stavby, ktoré povoľujú orgány štátnej vodnej správy a vedú aj ich evidenciu.

K bodu 32

Úpravou § 36 ods. 4 sa precizuje text. Slovo "najviac" sa týka množstva a "najdlhšie" sa týka obdobia.

K bodu 33

Navrhovaná úprava § 36 ods. 9 vychádza z kontrolnej praxe, kedy odber i rozbor vykonalo akreditované laboratórium, ale nemalo akreditáciu na všetky určené ukazovatele znečistenia.

K bodu 34

Úpravou § 39 ods. 4 sa navrhuje vypustiť pojem "pravidelne", keďže aj na nepravidelné, resp. jednorazové (naplnenie systému do vyhrievania futbalového trávnika a pod. ) používanie týchto látok, či už v procese výroby, alebo na sklade by sa mala vzťahovať povinnosť zostaviť havarijný plán, ak by množstvo v ktoromkoľvek okamihu zaobchádzania bolo vyššie ako stanovené hodnoty.

K bodu 35

Úprava § 39 ods. 11 vyplynula z aplikačnej praxe, keďže aj počas jazdy cestného motorového vozidla v povrchových, alebo odkrytých podzemných vodách by mohlo dôjsť k úniku znečisťujúcich látok.

K bodu 36

Uvedený návrh § 41 ods.7 písm. b) vyplýva z aplikačnej praxe pri riešení mimoriadnych ohrození, resp. mimoriadnych zhoršení kvality vôd, keď predchádzajúca právna úprava ukladala povinnosť sledovať kvalitu len ohrozených podzemných vôd, pričom k ohrozeniu povrchových vôd dochádza vždy, keď sa jedná o udalosti spojené s nedovoleným vypúšťaním odpadových vôd.  Rovnako je z hľadiska nastavenia bezprostredných i následných opatrení potrebné poznať kvalitatívne vlastnosti odpadových vôd či znečisťujúcich látok, ktoré danú udalosť spôsobili. Na základe sledovania kvality vôd môže inšpekcia účinnejšie a adresnejšie nariadiť opatrenia na odstránenie škodlivých následkov mimoriadneho ohrozenia/zhoršenia kvality vôd, lepšie zistiť príčinu udalosti, ako i zabezpečiť vyššiu úroveň ochrany práv a právom chránených záujmov iných užívateľov vôd, na ktorých mimoriadne ohrozenie alebo zhoršenie kvality vôd vzniklo. Uvedená požiadavka je v súlade s princípom „znečisťovateľ platí“, keďže túto povinnosť ukladá zákon pôvodcovi mimoriadneho ohrozenia alebo zhoršenia kvality vôd.

K bodu 37

Navrhovanou úpravou § 43 ods. 9 je vlastník pozemku povinný strpieť na svojom pozemku vodný tok a výkon správy vodného toku v zmysle § 48 ods. 5 s výnimkou uplatnenia § 45 ods.1. Cieľom navrhovanej úpravy je vyriešiť najmä súdne spory, v ktorých subjekty, ktoré sú v katastri zapísané ako vlastníci pozemkov pod vodnými tokmi, žalujú štát za obmedzenie vlastníckeho práva.

K bodu 38

Navrhovanou právnou úpravou sa zavádza pojem „sediment“, ktorý tvorí okrem iného aj nános, a v nadväznosti na úpravu v bode 4 bolo potrebné upraviť aj § 47 ods.3 písm. c).

K bodu 39 a 40

Cieľom navrhovanej úpravy je zosúladenie ustanovení § 48 ods. 4 a ods. 5 v nadväznosti na úpravu § 53 a § 78. Predmetnú vodohospodársku službu vykonáva správca vodohospodársky významných vodných tokov na účely plavby, ktorá je v pôsobnosti MD SR a v prípade verejných prístavov je v pôsobnosti prevádzkovateľov verejných prístavov, ktorí sú podnikateľskými subjektmi. Z uvedených dôvodov a z dôvodu adresného a spravodlivého spoplatňovania užívania vôd a VH služieb podľa princípu „užívateľ vôd platí“ je nevyhnutné, aby VH služby súvisiace so zabezpečovaním plavby boli poskytované za náhradu.

K bodu 41

Úprava § 48 ods. 5 písm. u) vyplynula z aplikačnej praxe, keď je potrebné, aby správca vodného toku mal možnosť, aj napriek tomu, že nevydáva povolenie podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, stanoviť podmienky na státie plávajúceho zariadenia na vodnom toku alebo inej vodnej ploche.

K bodu 42

V § 48 ods. 5 písm. x) sa zavádza pre účely vodného zákona nová kompetencia pre správcu toku, a to odstraňovanie sedimentov a nakladanie s nimi s cieľom dosiahnutia ich rovnovážneho stavu, čo je nevyhnutnou činnosťou smerujúcou k zabezpečeniu povinností z vodného zákona pre správu vodného toku v zmysle § 48 ods. 5 písm. b) „udržiavať korytá v stave, ktorý zabezpečuje ich prirodzenú alebo projektovanú prietočnosť a hĺbku vody“ a písm. e) „udržiavať a čistiť koryto a odstraňovať naplaveniny, ľadové a iné prekážky a dočasné ostrovy z vodného toku, čo je nevyhnutné na zabezpečenie nehateného odtoku alebo prietoku“. Štátne podniky – podnik VV, ako aj SVP, š. p. vykonávajú v zmysle ustanovení vodného zákona starostlivosť o zachovanie a rozvoj všetkých funkcií vodných tokov a ich korýt, činnosti súvisiace s udržiavaním dna vodného toku v riadnom stave a so starostlivosťou o nehatený odtok vody, najmä odstraňovaním nánosov vo vodnom toku (ďalej len „sedimenty“). SVP, š. p. ako správca vodného toku a prevádzkovateľ vodnej cesty a podnik VV, š. p., ako správca vodnej stavby na vodnom toku - Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros sú povinní zabezpečiť uvedené činnosti.

Vzhľadom na identifikované usadzovanie sedimentov v zdrži Hrušov, vykonaných výskumov, posudkov a monitoringu je potrebné doteraz realizované opatrenia v danom priestore optimalizovať a pristúpiť k systematickému odstraňovaniu sedimentov z identifikovaných miest v zdrži Hrušov/stupeň Čunovo.

K bodu 43

Úpravou § 52 ods. 1 písm. i) sa precizuje text tak, aby pre posudzovanie toho, či ide o vodnú stavbu nebolo rozhodujúce, či bol/je kal dopravovaný hydraulickým spôsobom (za ktorý sa bežne považuje doprava potrubím), alebo iným spôsobom (napr. autocisternou), podstatné je, či stavba dokáže zadržiavať vodu/kal.

K bodu 44

Navrhované ustanovenie upravuje metodiku oceňovania pozemkov pri vyvlastnení podľa § 52a tak, aby bola zabezpečená primeraná výška náhrady. Odsek 2 ustanovuje, že náhrada bude stanovená podľa všeobecnej trhovej hodnoty pozemku ku dňu vyvlastnenia. Tým sa zabezpečuje ústavne požadovaná primeranosť náhrady a súlad s požiadavkou zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorej nesmie byť náhrada nižšia ako všeobecná hodnota určená podľa zákona. Odseky 3 a 4 zohľadňujú špecifickú situáciu, že vyvlastňovaný pozemok sa nachádza pod existujúcou vodnou stavbou (napr. priehradou alebo haťou) a pre vlastníka bol a je inak nevyužiteľný, čo je potrebné zohľadniť pri určovaní hodnoty pozemku.

K bodu 45

Doplnením § 52b sa reaguje na vážny majetkovoprávny problém, týkajúci sa pozemkov pod vodnými stavbami vo vlastníctve štátu, ktoré neboli historicky vysporiadané. Mnohé významné vodné stavby (hate, hrádze, kanály, vodné nádrže a pod.) boli budované v minulosti (pred rokom 1989) bez riadneho usporiadania vlastníctva pozemkov. V dôsledku toho dnes existujú prípady, keď vodná stavba stojí na súkromnom pozemku, pričom štát alebo jeho organizácie nemajú k danému pozemku zmluvne zabezpečené právo užívania. Ide o neželaný stav, pretože na jednej strane ohrozuje verejný záujem (zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou, ochrana pred povodňami, zásobovanie priemyslu a poľnohospodárstva úžitkovou vodou, výroba elektrickej energie a s tým spojená plynulá správa a prevádzka vodohospodárskych diel) a na druhej strane vedie k sporom s vlastníkmi pozemkov z dôvodu faktického užívania.

Navrhovaná právna úprava je preto potrebná vo verejnom záujme na ochranu strategickej vodohospodárskej infraštruktúry. Novela vodného zákona z roku 2024 už zaviedla možnosť vyvlastniť pozemky pod vodnými stavbami od takýchto vlastníkov. Keďže však štát nevie okamžite zabezpečiť proces vyvlastnenia najmä z finančných dôvodov, je potrebné zaviesť aj okamžitý dočasný režim užívania týchto pozemkov. Tento režim zabezpečí, že vodohospodárske podniky môžu pozemky ďalej užívať na účely prevádzky a údržby vodných stavieb bez prerušenia a bez rizika vzniku nových nárokov z bezdôvodného obohatenia. Navrhované ustanovenie zavádza dočasný právny režim, ktorým sa preklenie súčasný nežiaduci stav, kým nedôjde k definitívnemu majetkovoprávnemu vysporiadaniu pozemkov pod vodnými stavbami. Tento režim má formu zákonného vecného bremena – t. j. práva k cudzej nehnuteľnosti vznikajúceho priamo zo zákona. Návrh zákona výslovne uvádza, že takéto právo vzniká ex lege dňom účinnosti zákona v prospech vlastníka vodnej stavby. Zámerom je preklenúť obdobie, počas ktorého bude prebiehať postupné vysporiadanie vlastníctva (či už formou vyvlastnenia, kúpnych zmlúv, alebo pozemkových úprav).

Dočasný režim vecného bremena teda bude platiť len do času, kým prebehnú uvedené procesy (pozemkové úpravy, prípadne vyvlastnenie) a nedôjde k trvalému vysporiadaniu vlastníctva. V samotnom návrhu sa to premieta v odseku (2), ktorý obmedzuje trvanie povinnosti vlastníka pozemku “strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav¨ v príslušnom katastrálnom území. Predpokladá sa, že vykonaním pozemkových úprav dôjde buď k prevodu pozemku pod stavbou do vlastníctva štátu, alebo k inému definitívnemu usporiadaniu, po ktorom už dočasné vecné bremeno nebude potrebné. Navrhovaná úprava cielene mieri na historicky nevysporiadané pozemky, pri ktorých nie je možné zriadiť nájom alebo iný právny vzťah zmluvnou cestou. Ide najmä o situácie, keď:

vlastnícke práva sú nejasné alebo rozptýlené – napríklad pozemky s veľkým počtom dedičov, neznámymi alebo nezistenými vlastníkmi, prípadne pozemky vedené na zrušené organizácie, kde zmluvné dojednanie práv nie je reálne uskutočniteľné,

vlastníci nesúhlasia s uzavretím zmluvy – v mnohých prípadoch vlastníci vedome odmietajú uzavrieť nájomnú zmluvu so správcom vodnej stavby,

pozemok je fakticky dlhodobo zastavaný vodnou stavbou, ktorú nemožno odstrániť ani premiestniť – ide o trvalý záber (napr. teleso hrádze, kanála) v líniovej stavbe, ktorý nie je možné uvoľniť inak ako majetkovoprávnym vysporiadaním.

Dôvodom tohto nastavenia je zabránenie vzniku právneho vákua alebo sporov v prechodnom období. Ak by zákon neriešil situáciu existujúcich stavieb okamžite, vlastníci pozemkov by sa mohli snažiť využiť časovú medzeru na ďalšie žaloby alebo rýchle vypovedanie zmlúv tesne pred účinnosťou zákona. Takto však všetky dotknuté vzťahy prechádzajú pod režim vecného bremena naraz a automaticky. Od tohto momentu už užívanie pozemku nie je “bez právneho dôvodu¨, ale má oporu v zákone, čo znemožňuje uplatňovať nároky z bezdôvodného obohatenia za obdobie po účinnosti.

Je potrebné podotknúť, že toto riešenie rešpektuje zákaz retroaktivity – nevstupuje do ukončených minulých právnych vzťahov, iba ex nunc (odteraz) upravuje pokračujúci stav. Právo vzniká spätne k tomuto konkrétnemu dátumu, teda účinnosti zákona bez potreby individuálnych úkonov. Z praktického hľadiska bude podkladom pre záznam do katastra nehnuteľností súpis nehnuteľností, ku ktorým takto právo vzniklo dňom účinnosti zákona – tento súpis vyhotoví príslušný správca vodných stavieb a predloží ho na kataster, aby sa vecné bremená evidovali (v zmysle § 34 a § 42 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov).

Dočasné vecné bremeno podľa tohto návrhu zákona je nezávislé a odlišné riešenie. Jeho zavedenie nemá za následok zánik ani skrátenie práv vlastníka pozemku viac, než je nevyhnutné: vlastník naďalej ostáva vlastníkom svojej nehnuteľnosti, avšak musí strpieť obmedzenie spočívajúce v držbe a užívaní pozemku pod vodnou stavbou v prospech správcu vodnej stavby. Toto obmedzenie je legitímne vo verejnom záujme – zabezpečuje prevádzku diela dôležitého pre spoločnosť.

Oba inštitúty (zákonné vecné bremeno aj vyvlastnenie) môžu existovať paralelne. Zriadenie vecného bremena nevylučuje, že štát neskôr pristúpi k vyvlastneniu toho istého pozemku, pokiaľ to bude účelné. Naopak, dočasné vecné bremeno zabezpečí okamžitý právny rámec, kým sa vyvlastňovací proces začne alebo dokončí. Tým sa predíde právnym medzerám – pozemky budú právne podchytené okamžite, a následné vyvlastnenie (ak nastane) už iba premení dočasné užívacie právo na trvalé vlastníctvo. Po prípadnom vyvlastnení samozrejme vecné bremeno zanikne (z dôvodu splynutia – štát bude vlastníkom aj „služobníkom“ zároveň).

Treba zdôrazniť, že navrhovaná úprava nezakladá vznik nároku na vlastnícke právo ani neodníma vlastníkom ich vlastníctvo automaticky. Vlastníci dotknutých pozemkov budú mať naďalej právo s pozemkom disponovať v medziach, ktoré nebudú brániť výkonu vecného bremena. Zároveň platí, že obmedzenie vlastníckeho práva vo verejnom záujme musí byť za primeranú náhradu v zmysle článku 20 ods. 4 Ústavy SR. Návrh zákona priamo neupravuje spôsob náhrady za toto zákonné vecné bremeno, avšak vlastníci nebudú poškodení – buď získajú náhradu pri následnom vyvlastnení, alebo dostanú náhradné pozemky či plnenia v rámci pozemkových úprav. V prípade potreby, ak by nebol realizovaný ani jeden z týchto procesov dostatočne rýchlo, môžu vlastníci žiadať primeranú jednorazovú náhradu za obmedzenie svojich práv podľa všeobecných predpisov. Štát však týmto zákrokom vysiela jasný signál, že využívanie týchto pozemkov je riešené systémovo zákonom, a predchádza tak neprimeraným nárokom. 

K bodu 46 a 47

Úprava nadpisu § 53 a § 53 odseku 1 vyplynula zo zmeny v ustanoveniach ods. 1 písm. b), písm. c) a písm. j).

Predvetie, resp. slová podľa „§ 52 ods. 1 písm. a) až c) a g) až i) sa dopĺňa o písmeno m), nakoľko medzi vodné stavby, na ktoré sa predmetné povinnosti musia vzťahovať patria aj „stavby na účely realizácie revitalizácií“.

K bodu 48

Navrhovaná úprava ustanovenia § 53 ods. 1 písm. b) umožňuje zabezpečiť vstup na vodnú stavbu poverenej organizácii, čo umožní výkon jej povinností a oprávnení vyplývajúcich z platnej legislatívy.

K bodu 49

Ide o precizovanie ustanovenia § 53 ods. 1 písm. c). Povinnosti k vodnej stavbe podľa ods. 1 písm. a) až i) sa netýkajú iba vlastníkov vodných stavieb, ale aj ich správcov (ide napr. o vodné stavby v správe správcu vodohospodársky významných vodných tokov, ale napríklad aj o VDG, ktoré je v správe VV, š. p.) alebo na ich prevádzkovateľov ako je to napríklad v prípade verejných, či neverejných prístavov.

Vzhľadom na to, že udržiavať v riadnom stave dno a brehy vodného toku je potrebné nie len v mieste vzdutia ale aj v územnom obvode prístavov a starať sa v nich o nehatený odtok vody a odchod ľadu, najmä odstraňovať sedimenty a prekážky vo vodnom toku, bolo predmetné ustanovenie doplnené o povinnosť pre prevádzkovateľov prístavov. V nadväznosti na zavádzanie definície pre nový pojem „sedimenty“ do vodného zákona je nahradené slovo „nánosy“ za slovo „sedimenty“.

K bodu 50

Doplnením § 53 ods. 1 písmenom j) sa zavádza povinnosť pre vlastníka vodnej stavby, prevádzkovateľa a správcu. Predpokladá sa, že vlastník vodnej stavby si všetky povinnosti, postup plnenia vysporiada s prevádzkovateľom a správcom v rámci zmluvného vzťahu. V rámci systematického nakladania so sedimentami vo vodnom toku sa pre účely vodného zákona zadefinoval pojem sediment a manažment sedimentov. Podrobnosti o manažmente sedimentov upraví vykonávací predpis.

K bodu 51

Doplnením § 53 novým odsekom 4 sa zavádza povinnosť odstraňovať plavebné prekážky na sledovaných vodných cestách výlučne prostredníctvom správcu vodného toku.

Nový odsek 5 upravuje odstraňovanie sedimentov a plavebných prekážok mimo sledovaných vodných ciest s výnimkou plavebnej dráhy na vodných cestách, pričom stanovuje, že by odstraňovanie malo byť zabezpečované prednostne prostredníctvom správcu vodohospodársky významných vodných tokov za náhradu.

Cieľom doplnenia § 53 novým odsekom 6 je zabezpečiť nástroj na systémovú a efektívnu obnovu vodných stavieb a navrhovaný plán obnovy vodných stavieb bude určovať následný postup samotnej realizácie obnovy vodných stavieb. Navrhovaná účelová rezerva finančných prostriedkov na realizáciu obnovy vodných stavieb bude tvorená vo výške ročných odpisov dlhodobého hmotného majetku vlastníka alebo správcu vodnej stavby.

Väčšina významných vodných stavieb na Slovensku bola vybudovaná v 50. – 80. rokoch minulého storočia. Vzhľadom na dlhodobý prevádzkový a investičný dlh presahujúci 1 mld. €, mnohé existujúce vodné stavby vyžadujú zvýšenú potrebu opráv a rekonštrukcií. Zabezpečenie obnovy týchto vodných stavieb, resp. zlepšenie stavu existujúcich objektov a zariadení vodných stavieb - zabezpečenia ich bezpečného prevádzkyschopného stavu s cieľom znižovania alebo obmedzenia negatívnych vplyvov a dopadov vodnej stavby na stav vôd, funkcie vodného toku a protipovodňovú ochranu je neodkladne nevyhnutné.

K bodu 52

§ 53b

Nová navrhovaná právna úprava má za cieľ zjednodušiť proces odstraňovania sedimentov vo vodných nádržiach, ako aj odstraňovanie nánosov a prekážky vo vodnom toku pre správcu vodnej stavby, VV, š. p., a správcu vodohospodársky významných vodných tokov, SVP, š. p. Vlastník vodnej stavby je povinný v zmysle § 53 ods. 1 písm. c) vodného zákona udržiavať v riadnom stave dno a brehy vodného toku v mieste vzdutia a starať sa v ňom o nehatený odtok vody a odchod ľadu, riadnu prevádzku vodnej cesty a aby neohrozovala bezpečnosť osôb, majetku a vodohospodárskych a iných právom chránených záujmov. Vodný zákon presne špecifikuje v poznámke pod čiarou v súvislosti s touto povinnosťou konkrétne vodné stavby. Systematické odstraňovanie sedimentov vychádza aj z Koncepcie vodnej politiky SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050, schválenej uznesením vlády Slovenskej republiky č. 372 z 1. júna 2022. Zároveň v zmysle zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je správca vodohospodársky významných vodných tokov zodpovedný za udržiavanie a zlepšovanie podmienok na prevádzku plavidiel na sledovaných vodných cestách, za vyznačenie plavebných prekážok na vodných cestách a ich odstraňovanie na základe pokynov Dopravného úradu. Podľa zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov má SVP, š. p., povinnosť odstraňovať nánosy z koryta vodného toku a porasty na brehu vodného toku, ktoré zmenšujú prietokovú kapacitu koryta vodného toku alebo vzdúvajú hladinu vody počas povodne. Vychádzajúc z analógie právnej úpravy ustanovenia § 3f zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého správcovia ciest vyššej triedy môžu preniesť povinnosť udržiavať cestu na správcu ciest nižšej triedy a naopak v súlade s cenovým predpismi má navrhovaná legislatívna zmena zabezpečiť efektívnejšie využívanie majetkových a finančných zdrojov štátu v záujme zákonných povinností oboch správcov majetku štátu, využitie ich potenciálu a zdrojov, a tiež ich následný ekonomický rozvoj.

K bodu 53

Navrhovanou úpravou § 55 ods. 1 sa odstraňuje nepresnosť súčasného znenia vodného zákona, kde pri doslovnom výklade by po vodnej stavbe nemohol jazdiť jej vlastník, ak zároveň nie je správcom vodného toku, a tiež by pri doslovnom výklade nemohol vlastník umožniť jazdu ani tretím osobám. Tým by došlo k obmedzeniu jeho vlastníckeho práva zákonom.

K bodu 54

V § 56 ods. 1 sa vkladá slovo „najmä“, keďže vymenované spôsoby vykonávania technicko-bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami nie sú jedinými spôsobmi.

K bodu 55

Úprava § 56 ods. 3 vyplynula z praxe, keďže z dôvodu zabezpečenia komplexného prehľadu o vodných stavbách vzdúvajúcich, alebo zadržiavajúcich vodu je potrebné evidovať aj stavby nezaradené alebo vyradené z kategórií.

K bodu 56

Úpravou § 56 ods. 4 sa dopĺňa, že kategorizácii podliehajú aj stavby, ktoré môžu vzdúvať a zadržiavať vodu (pri odkaliskách kal). Z hľadiska bezpečnosti vodných stavieb je potrebné kategorizovať a vykonávať dohľad aj nad takýmito stavbami, bez ohľadu na to, že v súčasnosti vodu nezadržiavajú/nevzdúvajú.

K bodu 57

Úprava textu v dôsledku zavedenia legislatívnej skratky „poverená organizácia“.

K bodu 58

Cieľom navrhovanej úpravy v § 56 ods. 7 je určiť, ktoré činnosti sú v kompetencii poverenej organizácie a ktoré činnosti má vykonávať obsluha stavby. Súčasný text v doslovnom znení predpisuje zabezpečovať všetko čo je súčasťou technicko-bezpečnostného dohľadu prostredníctvom poverenej organizácie, no v rámci aplikačnej praxe by bolo nežiaduce zabezpečovať prostredníctvom poverenej organizácie aj bežné (každodenné) merania a obchôdzky, ktoré v súčasnosti spravidla realizuje obsluha.

Prax preukázala potrebu zabezpečovať prostredníctvom poverenej organizácie pri najvýznamnejších vodných stavbách I. a II. kategórie aj špecializované merania (geodetické, geofyzikálne, geotechnické, defektoskopické a pod.) a analýzy (posudky stability svahov voči ušmyknutiu, posudky filtračnej stability a pod.), nakoľko je dôležité, aby pri ich realizácii boli dodržané všetky požiadavky kladené poverenou organizáciou, aby boli opakovane realizované rovnakými postupmi a technológiami, aby ich výsledky v rôznych časových obdobiach boli vzájomne porovnateľné a aby za dodržanie všetkých požiadaviek zodpovedala poverená organizácia.

K bodu 59

Úprava § 56 ods. 8 vyplynula z dôvodu potreby doplniť preskúmanie kategórie vodných stavieb aj v prípade stavieb nezaradených, alebo vyradených z kategórie, a tiež zadefinovať termíny, od kedy bude preradenie vodnej stavby do novej kategórie účinné. V prípade zmeny vodnej stavby alebo jej využitia musí byť kategorizačný posudok vypracovaný ešte pred vydaním stavebného povolenia, teda vzniká situácia, keď sa preskúmava kategória existujúcej už zakategorizovanej vodnej stavby. V takomto prípade sa kategorizačný posudok vypracuje alternatívne pre súčasný stav a pre nový stav (zmenu vodnej stavby alebo zmenu jej využitia). Keďže do doby zmeny vodnej stavby alebo jej využitia ostáva platná kategória pre aktuálny stav, bolo potrebné zadefinovať podmienku, od kedy bude preradenie vodnej stavby do novej kategórie účinné (tiež je potrebné myslieť na prípad, že k plánovanej zmene nikdy nedôjde).

V prípade, že výsledkom zmeny bude preradenie do vyššej kategórie, účinnosť aktualizovaného kategorizačného posudku musí nastať skôr, ako sa začnú stavebné práce. Je to z dôvodu, že od tohto momentu dochádza k nárastu potenciálnych škôd (F). Takýmto spôsobom bude tiež zabezpečené, že v prípade neukončenia zmeny vodnej stavby alebo jej využitia platí stanovená vyššia kategória.

V prípade, že je výsledkom kategorizačného posudku návrh na preradenie do nižšej kategórie, od momentu začatia stavebných prác začínajú klesať potenciálne škody (F) až do momentu ich ukončenia. Preto je v tomto prípade účinnosť preradenia podmienená vydaním kolaudačného rozhodnutia. V prípade neukončenia zmeny vodnej stavby alebo jej využitia ostáva vodná stavba v pôvodnej vyššej kategórii, čo je v prospech bezpečnosti.

K bodu 60

Navrhovaná úprava § 56 ods. 9 písm. a) vyplynula v nadväznosti na zavedenú skratku v § 53 ods. 1 písm. b).

K bodu 61

Navrhovanou úpravou § 56 ods. 9 doplneným písmenom f) sa zavádza povinnosť vlastníka vodnej stavby alebo stavebníka vodnej stavby požiadať príslušný orgán o vyjadrenie k zmene etapy existencie vodnej stavby.

K bodom 62 až 70

Uvedené body sa upravujú v nadväznosti na zavedenú skratku v bode 46 „poverená organizácia“.

K bodu 71

Navrhovanou zmenou v § 56e písm. a) sa zabezpečí odborná podpora pre orgány štátnej vodnej správy (vrátane ministerstva ako ústredného orgánu štátnej vodnej správy), ktoré budú mať oprávnenie požadovať poskytovanie odbornej súčinnosti od poverenej organizácie. Zároveň navrhovaná úprava umožní, aby orgány štátnej vodnej správy mohli v rámci odbornej súčinnosti vyžadovať od poverenej organizácie, aby zhodnotila stav kategorizovaných vodných stavieb, nad ktorými nie je vykonávaný odborný technicko-bezpečnostný dohľad a orgány štátnej správy nemajú informácie, či takéto stavby nie sú v stave bezprostredne ohrozujúcom životy, zdravie a majetok. V rámci SR je niekoľko desiatok kategorizovaných vodných stavieb, nad ktorými sa dlhodobo nedarí orgánom štátnej vodnej správy zabezpečiť výkon odborného technicko-bezpečnostného dohľadu, čím sa nielen porušuje vodný zákon, ale hlavne zväčšuje riziko havárie takýchto vodných stavieb. Spravidla sa jedná o vodné stavby, ktoré nemajú vlastníka a takýmito vodnými stavbami sú dokonca aj odkaliská II. kategórie Slovinky a Snina a napriek tomu, že v prípade odkaliska Slovinky ide o najvyššiu kategorizovanú vodnú stavbu v rámci Slovenska (výška hrádzového systému až cca 110 m nad úrovňou terénu), nie je nad ňou už viac ako 20 rokov vykonávaný dohľad. Navrhovaná zmena umožní, že na základe požiadavky orgánu štátnej vodnej správy v rámci odbornej súčinnosti poverená organizácia zhodnotí stav takejto vodnej stavby a v prípade zistenia bezprostredného ohrozenia životov, zdravia a majetku budú môcť orgány štátnej správy postupovať v zmysle ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. Zároveň sa v nadväznosti na zavedenú skratku v bode 46 upravuje aj úvodná veta.

K bodu 72

§ 56f

Aplikačná prax preukázala, že niektorí vlastníci kategorizovaných vodných stavieb v záujme znižovania nákladov na výkon dohľadu často menia hlavného zamestnanca dohľadu, neposkytujú hlavnému zamestnancovi dohľadu výsledky predchádzajúceho dohľadu a vyvíjajú ekonomický tlak na hlavného zamestnanca dohľadu, aby nerealizoval výkon dohľadu v rozsahu vyžadovanom platnou legislatívou, prípadne aby toleroval rizikový stav vodnej stavby. Uvedené v kombinácii so zvyšujúcim sa počtom osôb odborne spôsobilých pre výkon dohľadu vyústili do potreby zavedenia kontroly správnosti výkonu dohľadu. Navrhovaným znením sa definujú detaily kontroly správnosti výkonu dohľadu, ktorú bude realizovať ministerstvo, alebo poverená organizácia. V prípade pochybností o objektívnom a o správnom výkone TBD, musí mať ministerstvo možnosť zrealizovať jeho kontrolu.

Zároveň sa navrhovanou úpravou zabezpečí vykonateľnosť ustanovenia § 56b ods. 2 písm. b).

K bodu 73

V § 59 ods. 1 písm. n) sa precizuje text v nadväznosti na § 56.

K bodu 74

V § 59 ods. 1 písm. x) ide o legislatívno – technickú úpravu, ktorá vyplýva z úpravy § 16a ods. 3.

K bodu 75

V § 59 ods. 1 sa dopĺňa písmeno ab) v nadväznosti na úpravu v bode 10.

K bodu 76

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 77

Úprava ustanovenia § 60 ods. 1 písm. l) vyplynula v nadväznosti na novelu zákona č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov v čl. III týkajúcu sa úpravy náhrady škody spôsobenej chráneným živočíchom bobrom vodným.

K bodu 78

V § 61 sa dopĺňa písmeno n) v nadväznosti na doplnenie v § 36 ods. 4, z dôvodu prebiehajúceho konania EK žiadame zaviesť taxatívne túto povinnosť pre okresné úrady, ktoré povoľujú malé čistiarne odpadových vôd (domové čistiarne odpadových vôd), aby viedli takúto evidenciu, aktualizovali údaje. Aktuálna evidencia je nepostačujúca.

Dopĺňa sa písmeno o), ktorým sa zavádza nová kompetencia pre orgány štátnej vodnej správy vydávať vyjadrenia v pochybnostiach o tom, či ide o vodnú plochu. Úprava nadväzuje na bod 21. Písmeno p) je doplnené v nadväznosti na novelu zákona č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov v čl. III týkajúcu sa úpravy náhrady škody spôsobenej chráneným živočíchom bobrom vodným.

K bodu 79

Úpravou § 62 ods. 2 písm. a) môže inšpekcia vykonávať dozor nad vypúšťaním vôd z povrchového odtoku. Prax ukázala, že tieto vody môžu obsahovať znečisťujúce látky a môžu nepriaznivo ovplyvniť kvalitu povrchovej vody a podzemnej vody, napríklad z diaľnic, veľkokapacitných parkovísk.

K bodu 80

Do § 63 sa dopĺňa odsek 5, ktorým sa ustanovuje v súlade s povinnosťou obcí podľa § 4 ods. 3 písm. g) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp), aby obec všeobecne záväzným nariadením upravila aj podmienky zneškodňovania obsahu akumulovaného v žumpe a povinnosti pri zabezpečovaní odvozu do čistiarne odpadových vôd (§ 36 ods. 4).“.

K bodu 81

V § 68 ods. 1 sa osobe oprávnenej vykonávať hlavný štátny vodoochranný dozor dopĺňa kompetencia vykonávať odber znečisťujúcich látok zo znečisteného prostredia (podložia, pôdy).

K bodu 82

V § 71 ods. 1 ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 83

Navrhovanou úpravou § 73 ods. 1 sa odstránia nedostatky kompetenčných ustanovení vo vodnom zákone na vydávanie súhlasu, na státie plávajúceho zariadenia, zriadenie požičovne plavidiel a prevádzku prístaviska, prekladiska, výväziska alebo kotviska, a príslušnosti na konania o opravných prostriedkoch voči takýmto rozhodnutiam. Vydávanie súhlasu v uvedených prípadoch nie je rozhodnutím vo veci samotnej v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, a preto sa naň správny poriadok nevzťahuje.

K bodu 84

§ 73 ods. 13

Aplikačná prax ukázala, že v súvislosti s vypracovaním odborného posudku odbornou organizáciou v rámci uplatnenia výnimky podľa § 16a plnenie environmentálnych cieľov absentuje legislatívna úprava týkajúca sa určenia povinnosti žiadateľa znášať náklady za odborný posudok. Navrhovanou úpravou sa určuje kto je povinný znášať náklady za vypracovaný odborný posudok. Zároveň sa týmto predíde problémom s odovzdanými, avšak neuhradenými posudkami.

K bodu 85

Úprava § 73 ods. 22 a ods. 23 upresňuje postup predkladania záväzného stanoviska orgánov štátnej vodnej správy pre konania orgánov štátnej správy na úseku katastra nehnuteľnosti, orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a orgánov štátnej správy ochrany poľnohospodárskej pôdy.

K bodu 86

Doplnenie ustanovenia § 74 ods. 1 písm. t) vyplynulo z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 
č. 3Asan/11/2019, nakoľko pri uložení pokuty vo veci mimoriadneho zhoršenia vôd podľa ustanovenia 41 ods. 1 vodného zákona pri dopravnej nehode nie je vyjadrená ako objektívna zodpovednosť za správny delikt (zodpovednosť za výsledok), ale vyžaduje sa porušenie právnej povinnosti.

K bodu 87

Ustanovenie § 75 ods. 4 upravuje pokutu za znečistenie alebo ohrozenie povrchových vôd alebo podzemných vôd porušením povinností ustanovených v § 36 ods. 15 (vypúšťanie čistiarenského kalu, resp. obsahu žumpy) a § 39 pri zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami (potvrdený únik ZL; znečistenie plochy, pôdy, kanalizácie), ktorá je podľa aktuálne platného znenia nižšia ako pokuta za porušenie povinností ustanovených v § 39 (preventívne opatrenia) podľa § 75 ods. 5 vodného zákona.

K bodu 88

Úprava § 75 ods. 7 vyplynula z dôvodu, že sa zaviedol nový správny delikt.

K bodu 89

Úpravou ustanovenia § 77 ods. 1 písm. c) v súvislosti so zavedením možnosti odstraňovať sedimenty vo vodnom toku len s povolením orgánu štátnej vodnej správy v zmysle § 23 ods.1 nové písmeno e) sa zavádza nový priestupok.

K bodom 90 až 91

Navrhovaná zmena § 77 ods. 1 písm. u) a ods. 2 písm. c) vyplynula z dôvodu, že sa zaviedol nový priestupok.

K bodu 92 až 95

Znižovanie limitov, upravené v § 78 ods. 2, 3 a 79 ods. 2 a 4 má za cieľ upraviť aktuálny stav v porovnaní s okolitými štátmi. Cieľom navrhovanej zmeny je spravodlivé a adresné spoplatňovanie vodohospodárskych služieb na základe princípu „užívateľ a znečisťovateľ platí“ pri súčasnom znižovaní nárokov MŽP SR, resp. správcu vodohospodársky významných vodných tokov na krytie vynakladaných ekonomicky oprávnených nákladov na tieto služby zo zdrojov štátneho rozpočtu, ako aj celkové zlepšenie finančnej kondície štátneho podniku v záujme udržateľnosti poskytovania hlavných VH služieb, bezpečnosti vodných stavieb a ochrany pred povodňami. Limitné hodnoty sa znižujú z 15 000 m³ ročne alebo 1 250 m³ mesačne na 6 000 m³ za rok alebo 500 m³ za mesiac pre odberateľov vôd na podnikateľskú činnosť okrem odberov podzemných vôd na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy. Zároveň podrobnou dopadovou analýzou bolo zistené, že v prípade množstevných limitných hodnôt pre spoplatňovanie užívania vôd pod úroveň 6 000 m³ za kalendárny rok alebo nad 500 m³ za mesiac by výnosy z platieb a poplatkov nepredstavovali žiaden finančný prínos v porovnaní s nárastom nákladov na administratívnu činnosť, a to v dôsledku významného nárastu spoplatňovaných odberateľov pri nízkych odoberaných množstvách povrchovej a podzemnej vody a platných cenách, resp. sadzbách poplatkov; uvedené platí rovnako aj v prípade poplatkov za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd.

K bodu 96

§ 80i ods. 1 upravuje platnosť povinnosti podľa § 43 ods. 9.

V § 80i ods. 2 sa vzhľadom na zavedenú povinnosť merať odoberané množstvo vôd podľa bodu 8 prechodným ustanovením ustanovuje časový priestor pre odberateľov vôd na zabezpečenie meracích zariadení.

Ustanovenie § 80i ods.3 vyplynulo z doplnenia ustanovenia § 53 ods. 6. Stanovuje termíny na vypracovanie prvých plánov obnovy a začatie ich realizácie.

Ustanovenie § 80i ods. 4 vyplýva z požiadavky Európskej komisie v nadväznosti na ustanovenia Rámcovej smernice o vode, aby povolenia na užívanie vôd boli časovo obmedzené. EK začala konanie o porušení predpisov zaslaním formálnych výziev Česku (INFR(2025)2027) a Portugalsku (INFR(2025)2042) za nesprávnu transpozíciu Rámcovej smernice o vode (smernica 2000/60/ES), vrátane povinnosti vykonávať pravidelné preskúmanie povolení na užívanie vôd z dôvodu prílišnej dĺžky platnosti týchto povolení. Zavedením prechodného ustanovenia bude jednak odstránené riziko obdobného konania voči SR, ako aj dosiahnuté plnenie povinnosti vyplývajúcej z RSV.

§ 80j je doplnený v nadväznosti na bod 12.

K bodu 97

Úprava splnomocňovacieho ustanovenia § 81 ods. 2 písm. p) až s) vo väzbe na novelizované ustanovenia.

K Čl. II

K bodu 1

V § 2 sa do základných pojmov dopĺňajú definície pojmov prevádzka verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Doplnenie si vyžiadala aplikačná prax. V platnom znení zákona neboli zakotvené pojmy prevádzka verejných vodovodov a verejných kanalizácií, iba povinnosti na ich plnenie. Chýbajúce definície pojmov spôsobovali ich nejednotný výklad orgánmi dohľadu štátnej správy nad rôznymi aktivitami v oblasti právnej úpravy verejných vodovodov a verejných kanalizácií.

K bodu 2

Prax ukázala potrebu doplnenia a precizovania ustanovenia § 3 ods. 3 vzhľadom na to, že sa stávalo, že právny subjekt chcel účelovo previesť resp. previedol vlastníctvo verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie na obec, ktorá územne ani prevádzkovo nesúvisí s vybudovanou vodárenskou infraštruktúrou, a teda reálne ani nemôže uplatňovať svoje vlastnícke práva. Transformáciou vodárenských spoločností prešla majetková účasť štátu vo vodárenských spoločnostiach len na mestá a obce. Majetková účasť tých obcí, ktoré na základe rozhodnutia obecného zastupiteľstva nechcú byť majetkovo zúčastnené, by mala prejsť v súlade s platnými právnymi predpismi len na tú obec, ktorá sa nachádza v rámci územnej pôsobnosti existujúcich (materských) vodárenských spoločností alebo samotnú materskú vodárenskú spoločnosť  (právnickú osobu zriadenú podľa osobitného predpisu).

K bodu 3

V § 36 ods. 7 písm. e) sa ustanovuje v súlade s povinnosťou obcí podľa § 4 ods. 3 písm.) g zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp), aby obec všeobecne záväzným nariadením upravila aj podmienky zneškodňovania obsahu akumulovaného v žumpe a povinnosti pri zabezpečovaní odvozu do čistiarne odpadových vôd (§ 36 ods. 4).“.

K bodu 4

V § 36 ods. 7 doplnením písmena l) sa precizuje povinnosť evidencie žúmp (ako individuálneho systému odvádzania odpadových vôd z nehnuteľností, ktoré nie sú napojené na verejnú kanalizáciu) v súvislosti s požiadavkami EK v prebiehajúcom infringemente. Žumpa je stavebný objekt, ktorý je súčasťou hlavnej stavby a povoľuje ho stavebný úrad. Slovenská republika je povinná zabezpečiť evidenciu žúmp. Požiadavka vyplynula zo smernice Rady 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd v aktuálnom znení.

K bodom 5 a 6

Legislatívno-technické úpravy.

K bodu 7

Ustanovenie § 39 ods. 1 písm. c) sa dopĺňa v súvislosti s plnením povinností v § 15 ods. 1 písm. i) a § 16 ods. 1 písm. h) týkajúce sa povinnosti vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie (alebo prevádzkovateľa VV alebo VK) vytvárať účelovú rezervu finančných prostriedkov a jej použitie na obnovu VV alebo VK v súlade s plánom obnovy VV alebo VK. Na túto skutočnosť upozornil aj NKÚ v rámci kontroly vybraných vodárenských spoločností.

K Čl. III

K bodu 1

Úpravou § 2 ods. 2 písm. g) ide o zosúladenie definície mokrade s definíciou v Dohovore o mokradiach (Ramsarský dohovor).

K bodu 2

Ustanovenie § 9 ods. 1 písm. x) je doplnené v nadväznosti na nové znenie definície vodnej plochy a nové ustanovenie § 48 odsek 5 písm. ab) vodného zákona.

K bodu 3

Úprava § 9 ods. 3 vyplynula v nadväznosti na doplnenú kompetenciu orgánu ochrany prírody v  § 9 ods. 1 písm. x).

K bodu 4

Doplnenie ustanovenia § 11 odseku 3 vyplynulo z aplikačnej praxe, ktorá ukázala, že činnosti správcu vodného toku vyplývajúce z vodného zákona sú obmedzované.

K bodu 5

Úprava § 47 ods. 4 písm. c) vyplynula v nadväznosti na novelu trestného zákona. Vyčíslenie značnej škody odkazuje na Trestný zákon. Po jeho novelizácii bola značná škoda zvýšená na takmer 10 násobok – z 26 600 € na 250 000 €, čo je vo vzťahu k potrebe ochrany majetku neprimeraná suma. Po novele Trestného zákona je väčšia škoda určená sumou 20 000 €, čo približne zodpovedá predchádzajúcej značnej škode.

K bodu 6

Doplnením ustanovenia § 47 ods. 11 sa zavádza výnimka pre správcu vodného toku na výrub dreviny podľa odseku 7, ktorý odkazuje na odsek 3. Správcovi vodného toku vyplývajú povinnosti z vodného zákona a zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov, ktorých plnenie si často vyžaduje urýchlenú reakciu na dôsledné zabezpečenie navrhnutých opatrení na ochranu pred povodňami.

K bodu 7

Úprava § 68 písm. d) vyplynula v nadväznosti na doplnenú kompetenciu orgánu ochrany prírody v § 9 ods. 1 písm. x).

K bodu 8

V § 97 ods. 1 písm. d) ide o náhradu škody spôsobenej chráneným druhom živočícha „kormorán veľký“ (Phalacrocorax carbo) aj na rybách vo vodárenských nádržiach a ich prítokoch. V zmysle § 11 zákona č. 216/2018 Z. z. o rybárstve a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov sú z vodárenských nádrží a ich prítokov vytvorené rybárske revíry za účelom rybárskeho hospodárenia, čo je spôsob užívania zameraný na ovplyvnenie kvality vodného prostredia. V praxi dochádza k častým prípadom napadnutia generačných rýb najmä z druhu pstruha potočného a zubáča veľkoústeho. Takto napadnuté jedince v drvivej väčšine uhynú na následky poranenia, čo má za následok zníženie miery prirodzenej reprodukcie žiaducich dravých druhov rýb. Je teda nespochybniteľné, že v dôsledku neustáleho tlaku na rybiu obsádku dochádza k ovplyvňovaniu kvality pitnej vody.

K bodu 9 a 10

Legislatívno-technické úpravy vyplývajúce z doplnenia písm. i).

K bodu 11

Doplnenie ustanovenia § 97 ods. 1 písm. i) vyplynulo v nadväznosti na dlhotrvajúci problém so škodami spôsobenými chráneným živočíchom (Castor Fiber) na vodných stavbách. Z aplikačnej praxe vyplynulo, že bobor vodný spôsobuje škody na hrádzach, v ktorých si vytvára nory. Preventívne opatrenia majú obmedzenú účinnosť (premiestnenie bobra, na čo je potrebné povolenie orgánu prírody, ktoré nie vždy orgán udelí), alebo sú mimoriadne nákladné (vyššie státisíce eur na 1 km hrádze). .

K Čl. IV – V

Úprava vzhľadom na nové znenie definície vodnej plochy a nové ustanovenie § 28 ods. 2 písm. k) vodného zákona.

K Čl. VI

Navrhuje sa účinnosť zákona.